1. neskúsený pilot: táto hypotéza sa objavila v ruských médiách, podľa ktorých kapitán lietadla Arkadiusz Protasiuk dobre nepoznal lietadlo Tu-154M ani letisko v Smolensku. V skutočnosti Protasiuk s Tupolevom nalietal skoro 2940 hodín a v Smolensku pristával ako druhý pilot tri dni pred katastrofou, kedy tam letel premiér Donald Tusk.
2. problémy s ruštinou: kontrolór z letiska v Smolensku tvrdil, že poľskí piloti neinformovali o tom, v akej výške sa lietadlo nachádza, pretože „zle vedeli po rusky“. Tieto slová však popierajú kolegovia Protasiuka.
3. nátlak na pilota zo strany prezidenta Lecha Kaczyńského, prípadne veliteľa vzdušných síl Andrzeja Blasika. „Posádky, ktoré prevážajú najdôležitejšie osoby v krajine, sú tak vzdelané, že nepodliehajú nátlaku,“ tvrdí Grzegorz Pietruczuk, ktorý aj napriek nariadeniu Kaczyńského, aby v čase ozbrojeného konfliktu v Gruzínsku v lete 2008 pristál v Tbilisi, pokračoval podľa pôvodného plánu do Azerbajdžanu. Nátlak na posádku nepotvrdili zatiaľ ani záznamy z takzvaných čiernych skriniek.
Avšak Tomasz Hypka z odborného leteckého časopisu Krídlaté Poľsko tvrdí, že úroveň školenia v poľských vzdušných silách, pod ktoré posádka Tu-154M spadala, je mizerná. Vojenskí piloti podľa neho nie sú schopní robiť správne rozhodnutia. Keby civilný pilot pristával v Smolensku za takých podmienok, ktoré tam panovali predminulú sobotu, prišiel by o licenciu, hovorí Hypka.
Poľská delegácia letela na pietnu akciu k 70. výročiu katyňského masakru, pri ktorom sovietska tajná polícia NKVD zavraždila tisícky poľských dôstojníkov. Táto udalosť patrí k najcitlivejším miestam poľsko-ruských vzťahov. Preto sa objavili špekulácie, či sa Poliaci do Smolenska nesnažili dostať včas za každú cenu.
4. hmla: piloti lietadla si v hmle neuvedomili, že letia nad 60 metrov hlbokou roklinou. Toľko metrov im chýbalo, aby pristáli bezpečne. Na bezpečné pristátie je potrebná kilometrová viditeľnosť, 10. apríla bolo ale pri Smolensku chvíľami vidieť len na 100 metrov.
5. porucha lietadla: „Množstvo porúch, ktoré tieto lietadlá (Tu-154) mali, sú desivé,“ povedal bývalý poľský premiér Józef Oleksy. Avšak lietadlo bolo v zime na kompletnej oprave v Rusku a po nej mohlo nalietať 7500 hodín. Nalietalo však len 140 hodín. Podľa ruských vyšetrovateľov zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by katastrofa súvisela s technickými problémami lietadla.
6. neporiadok na letisku v Smolensku. Ruský disident Vladimir Bukovskij hovorí, že na ruských letiskách panuje „chaos, nekompetentnosť, neporiadok, vybavenie je v zlom technickom stave“. Bieloruský novinár krátko po katastrofe vyfotil ruských vojakov, ako vymieňajú žiarovky osvetlenia na dráhe. To vyvoláva otázku, či je možné, že svetlá v čase nešťastia nefungovali. Poľská prokuratúra sa už v tejto veci obrátila na ruských vyšetrovateľov. Nie je tiež doteraz jasné, čo v čase pristátia robila pozemná obsluha letiska. Či to boli len pracovníci zo Smolenska alebo aj takí, ktorí tam boli vyslaní len na ten deň a prostredie preto dobre nepoznali.
7. nátlak na letiskový personál: letoví kontrolóri zo Smolenska ráno 10. apríla niekoľkokrát hovorili so svojimi nadriadenými v Moskve. Varovali vraj, že meteorologické podmienky v Smolensku sú veľmi zlé a uvažovali o uzatvorení letiska. Na druhú stranu sa ale údajne obávali toho, či by si to poľská strana nevykladal ako naschvál. Podobne uvažovala aj Moskva – nariadila letisku v Smolensku nezatvárať, ale odporučiť poľským pilotom, aby pristáli inde. „Nič také ako odporúčanie neexistuje. Buď je povolenie alebo zákaz,“ povedal ruský informátor poľského denníka Rzeczpospolita. Pripomína, že to kontrolná veža letiska môže rozhodnúť, že podmienky sú tak zlé, že je potrebné letisko zatvoriť. Inak si pilot myslia, že nie je tak zle a má plné právo sa rozhodnúť pristáť.
8. chýbajúci navigačný systém: na letisku v Smolensku nebol navigačný systém ILS, ktorý uľahčuje pristávanie pri obmedzenej viditeľnosti. V ruských médiách sa objavili správy, že 7. apríla, kedy do Smolenska letel premiér Tusk, na letisku bol a potom ho vraj odstránili. Táto informácia sa však nepotvrdila.
9. teroristický útok: vyšetrovatelia sa podľa poľského generálneho prokurátora Andrzeja Seremeta zaoberali aj touto hypotézou. Avšak doterajšie vyšetrovanie ukazuje, že na palube lietadla žiadna nálož nevybuchla. V nacionalisticko-katolíckom denníku Nasz Dziennik sa objavili špekulácie istého odborníka na letectvo, že niekto mohlo cielene zablokovať riadenie lietadla. Avšak iní experti to vylučujú a hovoria, že lietadlo dôkladne kontrolovala poľská tajná služba.
10. elektronický útok: lietadlo bolo vybavené moderným satelitným TAWS, ktoré informuje pilotov o tom, ako vyzerá terén v okolí letiska. Aj za zlého počasia im ukazuje trojrozmerný model okolitej krajiny. Špeciál poľského prezidenta bol prvým lietadlom s týmto systémom, ktoré havarovalo. Objavili sa špekulácie, či teroristi nemohli úmyselne prácu tohto zariadenia prekaziť. Avšak Tomasz Hypka upozorňuje, že výrobcovia systémov, ako je TAWS, dáta o letisku v Smolensku ešte nespracovali.