„Opozičná časť parlamentu vedená expremiérkou Juliou Tymošenkovou chcela rokovať o dokumente už v sobotu, ale predseda snemovne Volodymyr Lytvyn odmietol v tento deň zvolať parlament,“ informovala agentúra UNIAN. Namiesto toho si prezident Viktor Janukovyč pozval v Kyjeve akreditovaných diplomatov s cieľom obhájiť uzavretú dohodu s Moskvou.
Podľa nej Moskva znížila cenu dodávaného plynu o 30 percent výmenou za predĺženie prenájmu ruskej vojenskej základne na Kryme. Aj preto ju viacerí charakterizujú ako „klasický barter“, ale nie celkom výhodný pre Kyjev. Hlavným tromfom Janukovyča bol pritom ešte v piatok neoficiálny záver ústavného súdu, podľa ktorého dohoda neodporuje platným zákonom. Exprezident Viktor Juščenko totiž napadol dokument s tým, že ústava zakazuje pobyt cudzích vojakov na ukrajinskom území, a teda aj predĺženie ich pobytu. Podľa kabinetu v Kyjeve je všetko v poriadku.
„Rozhodol ústavný súd… Výsledok je dostatočne presný a jasný“, cituje Interfax Ukrajina Konstantina Griščenka, šéfa diplomacie z tlačovej konferencie. Podľa piatkového vyjadrenia ruského premiéra Vladimira Putina vôbec nejde o plyn a vojenskú základňu, ale o „moment, ktorý zlepší naše susedské vzťahy a hlavne obnoví vzájomnú dôveru“.
Čiernomorská flotila
- 388 plavidiel *** 161** lietadiel *** 25-tisíc** vojakov
Svetové spoločenstvo nemá záujem kritizovať podpis dokumentu s Ruskom. Reakcia väčšiny západných politikov by sa dala zhrnúť do vety: „Dohody síce boli podpísané nie za najlepších podmienok pre Ukrajinu, ale v situácii, keď Kyjev potrebuje prehodnotiť plynové kontrakty z roku 2009, ich nemožno charakterizovať ako prehru.“
„Je to vaše rozhodnutie, ktoré je úplne v kompetencii Ukrajiny. Také sú pravidlá hry,“ povedal Štefan Füle, eurokomisár zodpovedný za rozširovanie EÚ a politiku susedstva, prezidentovi Janukovyčovi.
Ani NATO, aspoň podľa reakcií z Bruselu, nemá „hlavu v smútku“ z predĺženia pobytu ruských vojakov na ukrajinskom Kryme. „Dohoda nebude mať vplyv na budúcnosť vstupu Ukrajiny do aliancie, respektíve na vzťahy NATO s Moskvou a Kyjevom,“ cituje agentúra RIA Novosti Andersa Fogha Rasmussena, generálneho tajomníka NATO. Podľa neho vzťah aliancie k Ukrajine definoval summit NATO v roku 2008, keď Kyjevu sľúbili vstup do aliancie.
„Bola to dvojstranná dohoda, ktorá neovplyvní naše vzťahy s Ruskom ani s Ukrajinou,“ povedal šéf NATO na adresu nedávnej dohody z Charkova, podľa ktorej bude ruská základňa na ukrajinskom území ešte aj po roku 2017. A to minimálne 25 rokov.