„Je očividné, a potvrdili to aj utorkové udalosti v parlamente i pred ním, že súčasná moc koná veľmi rýchlo a sústredene,“ povedal pre Pravdu Olexandr Litvinenko, kyjevský politológ. Zároveň upozornil, že utorková ratifikácia je len začiatkom. „Ďalšie nás čakajú už v máji. Napríklad o doteraz spornom Kerčskom prielive. Považujeme ho za naše zvrchované územie. V pripravovanom dokumente sa však už tvrdí, že ide o "spoločné“ územie. A je tu aj rastúci ruský ekonomický tlak. Počnúc energetickou oblasťou a končiac leteckým priemyslom," dodal.
Exprezident Viktor Juščenko označil novú zmluvu za „nástroj k vojenskému ovládnutiu Ukrajiny“ a expremiérka Julia Tymošenková oznámila, že teraz sa chystá precestovať celú krajinu, aby vyburcovala národ proti „zradcom“. „Každý, komu nie je osud Ukrajiny ľahostajný, by mal 11. mája prísť sem a pozrieť sa do tváre tým, čo zradili naše národné záujmy,“ vyhlásila v utorok pred bránami parlamentu s narážkou na pokračovanie rokovania poslancov po májových sviatkoch. Zároveň sa dožaduje predčasných parlamentných volieb. „Takýto zradcovia nám nemôžu vládnuť,“ odôvodňovala svoju požiadavku.
Námorná základňa v Sevastopoli
Foto: Newsru.com
Rusko má na základní 16-tisíc vojakov a viac ako 40 vojnových ľodí. Ruskej armáde slúži nepretržite od 18. storočia. Založila ju cárovná Katarína II. V roku 1954 sovietsky líder Nikita Chruščov daroval Krym Ukrajine. Po rozpade ZSSR a dlhých rokovaniach dostala v roku 1997 ruská flotila základňu do prenájmu na dvanásť rokov. Zvraty na ukrajinskej politickej scéne postavili osud základne do centra súperenia politických strán a vzťah k predĺženiu nájomnej zmluvy sa stal meradlom proeurópskej či proruskej orientácie politikov na Ukrajine.
„Aj keď utorkové udalosti sú stimulom pre ukrajinskú opozíciu, nezabúdajme, že jej najväčšou slabosťou je schopnosť zjednotiť sa. Stačí sa započúvať do prejavov jej lídrov v posledných dňoch. Juščenko, Jaceňuk, Grycenko a najnovšie v utorok pred parlamentom aj Tymošenková. Dymovnice a lietajúce vajcia v parlamente sú len súčasťou vopred naplánovanej šou. Horšie je to so zjednocovaním opozície, dohodou na jednotnom lídrovi. Ťažko si napríklad predstaviť, že Tymošenková alebo Jaceňuk by ustúpili miesto spoločného lídra niekomu tretiemu,“ tvrdí Litvinenko. Napokon ihneď po rokovaní parlamentu Juščenko stihol vyhlásiť, že s Tymošenkovou nepôjde do spojenectva.
Foto: AP, SITA
„Práve to je slabé miesto našich demokratických či presnejšie nacionálnodemokratických síl. Majú veľkú schopnosť rozkolov a veľmi malú na zjednotenie,“ pripomenul politológ Litvinenko.
Viacerí pozorovatelia zároveň upozorňujú, že jedno je dohoda o flotile a druhé o plyne. V jednom aj v druhom prípade sú vraj body, ktoré nie sú v národnom záujme Ukrajiny. Rovnako to platí aj o viazanosti dohody medzi ekonomickými subjektmi, ako je ruský Gazprom a ukrajinský Neftegaz s medzištátnou zmluvou o čiernomorskej flotile.
Charkovská dohoda
Podľa zmluvy, ktorú podpísali minulú stredu v Charkove prezidenti oboch krajín – Dmitrij Medvedev a jeho ukrajinský partner Viktor Janukovyč, dostane Kyjev ruský zemný plyn o tretinu lacnejšie a na oplátku môžu ruské námorné sily zostať na krymskej čiernomorskej základni minimálne ďalších 25 rokov po skončení súčasného prenájmu. Pôvodne mala skončiť v roku 2017.
Podľa stúpencov dokumentu zmluva dokumentuje výrazné zlepšenie vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré mali v uplynulých rokoch viacero konfliktov. Zmena prišla po výmene na najvyšších ústavných postoch na Ukrajine – deklarovaných prozápadných politikov, prezidenta Viktora Juščenka a premiérku Juliu Tymošenkovú, vystriedali Viktor Janukovyč a nový premiér Mykola Azarov.
