Poľskí dôstojníci padli do sovietskeho zajatia v rámci delenia Poľska medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz v septembri 1939 na základe paktu Molotov-Ribbentrop o neútočení medzi oboma veľmocami. NKVD v Katyni i na iných miestach na jar 1940 postrieľala približne 22-tisíc Poliakov, okrem dôstojníkov aj intelektuálov, duchovných alebo policajtov. Sovietsky zväz z masakry až do roku 1990 obviňoval nacistické Nemecko, pravdu priznal až sovietsky prezident Michail Gorbačov.
Podľa ITAR-TASS sú publikované dokumenty verejnosti k dispozícii bez akýchkoľvek úprav aj s poznámkami. „Ide o dokumenty, ktoré desaťročia držali v tajnom archíve ústredného výboru sovietskej komunistickej strany,“ povedal ruským novinárom šéf agentúry Rosarchiv Andrej Artizov. Prístup k dokumentom mal podľa neho len generálny tajomník komunistickej strany a šéf jeho aparátu.
V októbri 1992 podľa Artizova vtedajší ruský prezident Bors Jeľcin odovzdal kópie dokumentov vtedajšiemu poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi. Zo súčasných správ ruských médií vyplýva, že by dokumenty zverejnené na webe obsahovali väčšie množstvo informácií, ako sú tie, ktoré Walesa pred 18 rokmi získal a nechal zverejniť.
Podľa poľských historikov stále existujú utajované listiny o katynskej masakre a Varšava opakovane žiada ich zverejnenie. Rusko však vyšetrovanie už uzavrelo v roku 2004 s tým, že príslušný spis zostane prísne utajený, pretože časť dokumentov obsahuje štátne tajomstvo.
Rodiny obetí sa minulý rok pre odmietavé stanovisko ruských úradov obrátili na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V odpovedi na žalobu však Rusko požiadavky pozostalých znovu odmietlo.
Podľa poľských zdrojov ide predovšetkým o tzv. bieloruský zoznam, ktorý by mohol objasniť, čo sa dialo s 3 870 Poliakmi, ktorých väznili v Bielorusku a ktorých tiež pravdepodobne zavraždili príslušníci NKVD. Tohto gesta sa však Poliaci ani pri tohtoročných spomienkových akciách od Rusov nedočkali. Zoznam sa vraj v rukých archívoch nepodarilo nájsť.
Artizov v tejto súvislosti pre agentúru ITAR-TASS povedal, že poľskí a ruskí historici by mali spoločne preveriť zoznam všetkých známych obetí, aby „zistili pravdu do posledného mena“.