Za niektoré Rusko platí na základe nájomných zmlúv peniazmi, za iné dodávkami zbraní alebo energetických surovín. V prípade niekoľkých z nich je odmenou sama „stabilizačná“ misia ruských vojakov. Niektoré základne na území bývalého ZSSR tak Rusko stoja stámilióny dolárov, za iné Moskva neplatí nič.
Pozrite si prehľad hlavných vojenských základní Ruska v postsovietskych štátoch, ako o tom informoval tlač týchto krajín v súvislosti s prenájmom základne na Kryme:
Ukrajina – Za Sevastopoľskú základňu podľa rôznych zdrojov platí Moskva okolo 90 miliónov dolárov ročne. Poplatok sa teraz zmení v súvislosti s uzavretím zmluvy spájajúcej výšku nájomného s tridsaťpercentnou zľavou na dovoznú cenu za ruský zemný plyn. Prenájom, pôvodne dohodnutý na obdobie rokov 1997–2017, teraz platí do roku 2042. Rusko má v Sevastopole okolo 16 000 vojakov a 30 až 50 vojenských plavidiel, ktoré sú väčšinou zastarané.
Tadžikistan – V roku 2006 Rusko vykúpilo od Tadžikistanu za 242 miliónov dolárov monitorovací komplex Nurek na kopci Sanglok, ktorý používa na sledovanie kozmických objektov. Ročným nájomným vo výške 8,5 miliardy rubľov sa tento objekt radí k najdrahším ruským základniam v zahraničí. Rusko udržuje v Tadžikistane aj klasickú vojenskú základňu, v ktorej je dislokovaná motostrelecká divízia. Nájomné má ruská strana platiť investíciami do tadžického hospodárstva, najmä do výstavby vodných elektrární. Projekty ale blokuje spor Tadžikistanu a Uzbekistanu o delenie vodných zdrojov.
Kazachstan – V najväčšom stredoázijskom štáte má Rusko v prenájme sedem veľkých vojenských objektov o celkovej ploche okolo 11 miliónov hektárov. Najväčším z nich je známy kozmodróm Bajkonur. Podľa novo uzatvorenej zmluvy bude Rusko Kazachstanu za prenájom do roku 2050 platiť ročne 115 miliónov dolárov. Druhým najväčším objektom je strelnica Sary-Sagan, na ktorej Rusko testuje prostriedky protivzdušnej a protiraketovej obrany a balistické rakety. Ako protislužbu dodáva Rusko do Kazachstanu zbrane a podieľa sa na výcviku tamojších vojakov.
Kirgizsko – Letecká základňa Kant neďaleko hlavného mesta Biškek bola nedávno po zvrhnutí prezidenta Kurmanbeka Bakijeva posilnená na 500 mužov. Nájom základne, ktorá sa nachádza asi dve hodiny cesty od väčšej americkej základne Manas, bol vlani predĺžený o ďalších 49 rokov. Aj tu nájom Moskva spláca dodávkou zbraní a školením dôstojníkov. Jazero Issyk-Kul okrem toho Rusko využíva na testovanie vojenských torpéd.
Arménsko – V roku 1995 uzavrelo Rusko v rámci Spoločenstva nezávislých štátov dohodu o vytvorení spojeného systému protivzdušnej obrany. Na základe tejto zmluvy využíva Moskva bezplatne objekty protivzdušnej obrany v Arménsku, najmä základňu Gjumri. Na tejto základni je 5000 ruských vojakov a nájomné Rusko spláca ochranou arménskeho vzdušného priestoru.
Bielorusko – Podľa podobného scenára spolupracuje Rusko is Bieloruskom. V obci Ganceviči je umiestnená jednotka obsluhujúca rádiolokátor Volga. Zariadenie prevzalo funkcie pobaltských základní zrušených po osamostatnení Lotyšska. Ďalší vojenský objekt má Rusko k dispozícii v obci Vilejka. Za prenájom Rusko platí zľavou na dodávkach energetických surovín.
Moldavsko – V takzvanej Podnesterskej republike, ktorá sa v roku 1990 za tichej podpory Moskvy odtrhla od Moldavska, Rusko udržiava časť svojej 14. armády ako mierovej sily o 500 mužoch. V súčasnosti sa ich činnosť sústreďuje hlavne na stráženie veľkých zásob munície. Podnestersko nedávno vyjadrilo záujem o rozmiestnenie ruských rakiet Iskander. Za pobyt svojich vojsk v Podnestersku neplatí Rusko nič.
Gruzínsko – Po minuloročnom odtrhnutí Abcházska a Južného Osetska od Gruzínska, ktoré drvivá väčšina štátov sveta neuznala, udržuje Rusko v oboch separatistických republikách vojská. Tento rok vo februári uzavrelo s Abcházskom dohodu o zriadení vojenskej základne, ktorá má platiť 49 rokov. Základňa so sídlom v Gudautě má 1700 mužov. Rusko bolo v regióne vojensky prítomné ešte pred konfliktom s Gruzínskom, ale do tej doby sa ruské jednotky označovali za „mierové sily“, oddeľujúce znepriatelené strany.