„Ozbrojenci z Paraguajskej ľudovej armády tvoria pomerne malú skupinu a nie sú skutočná hrozba pre krajinu. Do organizácie je zapojených asi 100 ľudí vrátane 20 bojovníkov. Všetky ľavicové strany v Paraguaji odsúdili taktiku gerily, je to teda izolované hnutie. Psychologický dosah činov skupiny na štát je oveľa väčší než jej reálne možnosti,“ povedal pre Pravdu Miguel Carter z Americkej univerzity vo Washingtone. „V Paraguaji však 77 percent pôdy vlastní jedno percento obyvateľstva. Štvrtina ľudí na vidieku patrí do kategórie extrémnej chudoby. To sú podmienky, v ktorých môže dávať Paraguajská ľudová armáda príklad pre nejakú vzburu v poľnohospodárskych oblastiach,“ pripomína Carter, ktorý v krajine vyrástol a napísal o nej niekoľko kníh.
„Paraguajská ľudová armáda predstavuje nebezpečenstvo pre vlastníkov pôdy. Pre prezidenta Luga je to aj politický problém, keďže pravica ho obviňuje, že nie je na ľavicových povstalcov dosť tvrdý. Ak sa armáde a polícii nepodarí rozprášiť gerilu, opozícia bude tvrdiť, že vláda je neefektívna. V prípade, že sa ozbrojené zložky dopustia zneužitia moci, prezidentovi kritici to tiež využijú,“ vysvetlil pre Pravdu aj Anibal Perez-Linan z Pittsburskej univerzity. „Časť paraguajských elít sa obáva, že Paraguajská ľudová armáda by sa mohla stať malou verziou kolumbijskej FARC. Táto ozbrojená organizácia tiež pôsobí vo vidieckych oblastiach a peniaze získava z únosov a predaja drog. FARC údajne paraguajských rebelantov trénuje, ale podľa mňa na toto tvrdenie nie je dostatok dôkazov,“ povedal Perez-Linan.
Paraguaj má za sebou dlhú históriu diktátorských režimov. Aj preto sa na vyhlásenie výnimočného stavu v časti krajiny pozerajú niektoré skupiny podporujúce ľudské práva ako na nešťastný krok.
„Situácia je znepokojujúca pre organizácie, ktoré už v minulosti boli obeťami. Teraz majú bezpečnostné zložky možnosť legalizovať zneužívanie,“ citoval Juana Martensa, jedného z paraguajských aktivistov, denník Wall Street Journal.
„Naším konkrétnym cieľom je, aby ozbrojené sily uskutočnili vojenské operácie, čo by nebolo možné bez špeciálnych právomocí,“ vyhlásil Lugo pre médiá. „Nepozastavujeme preto platnosť žiadnych ústavných práv. Ľudia by mali v oblastiach, kde je nasadená armáda, normálne existovať,“ uviedol prezident.
„Podporujem Lugovu snahu dostať príslušníkov gerily pred spravodlivosť. Nie som si istý, či na to potrebuje zvýšené bezpečnostné právomoci. Chápem však, že sa nachádza v ťažkej politickej situácii a potrebuje na tomto poli zaznamenať úspech. Protivníci hrozia Lugovi odvolaním. Majú väčšinu v oboch komorách kongresu, ale nemajú potrebné dve tretiny hlasov,“ hovorí Carter. Špeciálne opatrenia majú platiť 30 dní, prijali ich 24 apríla. „Vzťahujú sa len na niektoré oblasti a väčšinu individuálnych slobôd neobmedzujú. Je dôležité zdôrazniť, že nejde o celkový výnimočný stav,“ pripomína expert.
Lugo bol v minulosti katolíckym biskupom, hlavou štátu sa stal v auguste 2008. „Za posledných 21 rokov prešiel Paraguaj jasným vývojom k demokracii. Jej kvalita nie je vysoká, najmä pre veľké sociálne rozdiely. Teraz je však v krajine po rokoch autokratických vlád jednoznačne najlepší politický režim,“ myslí si Carter.