Kononov viedol v máji 1944 partizánsky oddiel, ktorý v lotyšskej obci Mazie Bati zabil deväť ľudí. „Neboli to civilisti, ale kolaboranti. Títo dedinčania udali Nemcom dvanásť partizánov, ktorí v obci nocovali. Na druhý deň ich nacisti obkľúčili a zavraždili,“ citoval denník Rossijskaja gazeta verziu Kononova.
Lotyšsko ponúka opačný výklad udalosti. „Pamätníci to opisujú ako pomstu, nie ako vojenskú operáciu. Oddiel Kononova po masakre pokradol veci a viacero domov podpálil. Jednou obeťou bola dokonca žena v deviatom mesiaci tehotenstva,“ citoval portál Memo riaditeľa Strediska dokumentácie zločinov totality Indulisa Salita.
Na rozsudok v odvolacom konaní zvlášť napínavo čaká Rusko. Ak by v Štrasburgu nakoniec dali za pravdu Lotyšsku, Moskva si to bude vykladať ako pokus o prepisovanie druhej svetovej vojny. O to viac, že sa blížia oslavy 65. výročia víťazstva nad nacizmom.
Prvostupňová inštancia európskeho súdu pred dvomi rokmi rozhodla, že Lotyšsko nemalo právo odsúdiť Kononova za skutok, ktorý v čase spáchania nebol trestným činom. Advokát 87-ročného vojnového veterána tvrdí, že súdy v Rige postupovali nehorázne. „Boli to politické rozsudky,“ povedal Michail Ioffe pre agentúru RIAN. Lotyšsko sa bráni tým, že chce iba odsúdiť čokoľvek, čo bolo zločinom počas vojny na ktorejkoľvek strane.
Prípad Kononov rezonuje aj mimo Lotyšska a Ruska. „Tu už nejde o vec tohto partizána. Nerada by som sa dožila chvíle, keď napríklad Jozef Gabčík s Janom Kubišom budú vyhlásení za zákerných vrahov zo zálohy,“ napísala na svojom blogu česká poslankyňa Kateřina Konečná v narážke na atentátnikov na Reinharda Heydricha.