Európa mizne pod gréckou dekou

Týždne bojov o finančnú záchranu "rozhadzovačného" Grécka odhalili hlboké rozpory medzi Nemeckom a Francúzskom, čo vyvoláva závažnú otázku, či tradičnému motoru európskej integrácie nedochádza para, napísala agentúra Reuters v poznámke k diskusiám okolo záchranného programu pre finančnou krízou sužované Grécko.

04.05.2010 14:23
Euro, Grécko, kríza, pôžička Foto:
Ilustrácia.
debata (117)

Zatiaľ čo francúzsky prezident Nicolas Sarkozy obratom ruky sľúbil Grécku záchranu pred drvivým pádom, nemecká kancelárka Angela Merkelová robila drahoty a nakoniec súhlasila so záchranným balíkom až v okamihu, keď eurozónu ohrozila nákaza.

Podľa Berlína prinútilo nemecké váhanie Grécko k tvrdšie rozpočtovej disciplíne, čo by sa nestalo, keby Merkelová okamžite otvorila peňaženku. Francúzsko ale zostalo z jej zatrpknutosti v šoku. Podľa analytikov kríza ukázala, že dni, kedy Paríž a Berlín v harmonickej zhode dirigovali politiku Európskej únii, sú dávno preč.

„Francúzsko-nemecké vzťahy sú slabým odvarom toho, čím kedysi bývali,“ povedal Dominique Moise, zakladateľ francúzskeho Ústavu pre medzinárodné vzťahy. „Dôvodom je fakt, že Nemecko sa stalo krajinou, ktorá obhajuje hlavne svoje národné záujmy, čo Francúzsko už nejakú dobu robí. Vzniká problém, pretože na Európu nikto nemyslí.“

Rozdielne národné záujmy môžu rozbiť jednotu európskej meny. Pre Nemecko je rozpočtová striedmosť tým hlavným. Vo Francúzsku bolo ale slovo „ozdravenie“ vylúčené z politického slovníka a dlh sa stal spôsobom života. Zatiaľ čo Francúzsko nemalo s pomocou Grécku žiadny problém, hoci Atény klamali o stave svojich financii, pre Nemecko to je trauma. „Cítia sa podvedení, a je to do určitej miery pochopiteľné,“ hovorí francúzsky socialistický senátor Richard Yung, ktorý žil 14 rokov v Nemecku.

V Nemecku stanovuje limity deficitu zákon, odbory neváhajú obmedziť mzdové nároky a rodiny si zakladajú na šetrnosti a odmietajú západnej božstvá konzumu. Takáto disciplína urobila v rokoch 2003–2008 z Nemecka najväčšieho vývozcu a priniesla Berlínu najväčší prebytok zahraničného obchodu v Európe. Francúzsko je piatym najväčším vývozcom, ale v posledných rokoch žije s trvalo masívnym obchodným deficitom a krehkú ekonomiku zachraňujú len spotrebiteľské výdavky. Sarkozy sľúbil, že deficit obmedzí a pustil sa do reformy dôchodkového systému, aby ukázal, že to s verejnými financiami myslia vážne. Napätie medzi dvoma najmocnejšími ekonomikami eurozóny ale rastie.

Naplno sa nakrátko prejavilo už v marci, keď francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardeová vyzvala Berlín, aby obmedzil svoju závislosť na vývoze a podporil domácu spotrebu. Masívny nemecký prebytok podľa nej ohrozuje stabilitu eura. Merkelová návrh rázne odmietla, a varovala pred komentármi na účet nemeckého hospodárskeho modelu.

Podľa bruselských analytikov sú rozdielne ekonomické prístupy prejavom hlbšieho nepokoja na linke medzi Parížom a Berlínom, ktoré kedysi podnietili stavbu novej Európy a teraz nie sú dosť silné, aby nesúrodý blok 27 krajín viedli.

„Francúzsko-nemecký tandem je z formy už dlho,“ tvrdí Ulrike Guerotová, šéfka berlínskej kancelárie Európskej rady pre zahraničné vzťahy. „Problém je, že Nemecko aj Francúzsko majú stále blokovaciu právomoc v Európskej únii, bez nich sa nič nepohne. Tandem už nepracuje tvorivo, len blokuje nežiaduce kroky.“

Nie všetci analytici takú skepsu zdieľajú. Podľa iných sa Francúzsko a Nemecko v mnohých oblastiach stále dobre dopĺňajú, napríklad pri volaní po novej regulácii finančných trhov alebo v náročných diplomatických rokovaniach okolo Iránu a Afganistanu. „V zahraničnej politike dobre spolupracujú a Francúzsko sa Nemecku približuje v otázkach životného prostredia, čo je veľmi významné,“ usudzuje Brigitte Lestradová, expertka na francúzsko-nemecké vzťahy. „Iste, motor beží pomalšie, ale možno je to preto, že Sarkozy a Merkelová sú tak rozdielni,“ dodáva.

Hoci obaja patria k pravému stredu, Sarkozymu a Merkelovej očividne chýbajú vzájomné osobné sympatie, ktorými boli obdarení niektorí z ich predchodcov. Sarkozy je hyperaktívny, Merkelová naopak mrazivo rezervovaná. O to pozoruhodnejší bol fakt, že Sarkozy počas gréckej krízy verejne Berlín nekritizoval a francúzski ministri v súkromí vyjadrovali pre váhavosť Merkelovej pochopenie.

117 debata chyba