V Belehrade, kde je Josip Broz Tito pochovaný, v chorvátskom Kumrovci, kde v máji 1892 prišiel na svet, ale aj v mnohých ďalších kútoch bývalej Juhoslávie, sa tisíce ľudí venovali sladkobôľnym spomienkam na dnes už neexistujúcu krajinu, ktorú 35 rokov viedol. „Je normálne, že ľudia cítia nostalgiu,“ povedal pre denník Independent Titov 63-ročný vnuk Josip „Joška“ Broz. „Boli to časy bezpečia a istoty, keď každý otec svojou prácou dokázal uživiť celú rodinu a vzdelanie a zdravotníctvo boli pre všetkých bezplatné,“ dodal.
Hoci Tito bol pôvodom Chorvát, jeho kult takmer štyri desaťročia ovládal celú bývalú Juhosláviu. Keď po dlhej chorobe zomrel v slovinskej Ľubľane, s modrým vlakom, ktorý jeho telesné pozostatky povozil po všetkých šiestich republikách federácie, sa na každej zastávke lúčili státisíce ľudí. Na Titov pohreb do Belehradu prišiel dovtedy nevídaný počet zahraničných delegácií. Pred katafalkom štátnika, ktorý v rozdelenej Európe dokázal lavírovať medzi Západom a sovietskym blokom, sa poklonili štyria králi, šesť princov, 31 prezidentov, 24 premiérov a 46 šéfov diplomacií. Až do rozlúčky s pápežom Jánom Pavlom II. pred piatimi rokmi svet nezažil podobne grandiózny pohreb.
Odchod uznávaného vodcu bol aj začiatkom konca Juhoslávie. Tá ho v agónii prežila o jedno desaťročie. Nacionalizmus, ktorý maršal po druhej svetovej vojne pevnou rukou skrotil, sa znova prebudil. Po krvavom rozpade Juhoslávie sa takmer všade z Tita stalo tabu. To sa však postupne láme. Najlepšie to vidno v čase maršalových jubileí. Obrovský úspech mal napríklad dokumentárno-hraný seriál o Titovi, ktorým chorvátska televízia nedávno prekonávala rekordy sledovanosti. Pozeralo ho až 800-tisíc divákov, čiže takmer každý piaty Chorvát.
Séria tradičných stretnutí „jugonostalgikov“ sa začala už cez víkend vo vojvodinskej Subotici, kde miestny podnikateľ už osem rokov otvára svoj súkromný pozemok pre výročný zraz Titových stúpencov. Je to akýsi skanzen socialistickej Juhoslávie s vymodelovanými prírodnými krásami bývalej federácie, kde sa už pripravuje aj napustenie nádrže v tvare Jadranského mora. Spomienkové podujatia v utorok pokračovali v srbskej metropole, kde sa k hrobu Tita v Dome kvetov prišli pokloniť stovky ľudí. Ako zvyčajne tam pribudol aj veniec od 85-ročnej vdovy po Titovi Jovanky, ktorej po dlhých rokoch prežitých v domácom väzení srbské úrady vlani plne obnovili občianske práva. Dom kvetov, ktorý ešte pred desiatimi rokmi polozabudnutý chátral, sa znova stáva turistickou atrakciou. Od roku 1980 ho navštívilo už 17 miliónov ľudí. Rušno je opäť aj v Kumrovci. V dedinke na chorvátsko-slovinských hraniciach, kde žije iba tristo duší, ročne vyhľadá rodný dom Tita až 70-tisíc ľudí.
Znovuožívajúci kult Tita je podľa historika Predraga Markoviča „dielom“ jeho nástupcov. „Oproti Titovi sú to trpaslíci. To je, akoby ste porovnávali de Gaulla so Sarkozym,“ povedal pre Independent. „Je to nostalgia po skutočnom štáte a nie týchto banánových či slivkových republikách, ktoré teraz máme,“ dodal.
Aj bosniansky denník Dnevni Avaz vidí podobnú príčinu jeho prežívajúcej popularity: „Pre mnohých je Titova éra stále synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt. Prečo je naďalej taký obľúbený napriek problémom jeho neraz represívneho režimu? Odpoveď je jednoduchá: Kvôli tým, čo prišli k moci po ňom.“