Sarkozy v alsaskom meste Colmar povedal, že chce „napraviť nespravodlivosť“. Zdôraznil, že obyvatelia týchto regiónov boli od roku 1942 pod nátlakom verbovania do wehrmachtu. „Dali im uniformy, ktoré nepatrili krajine, pre ktorú bilo ich srdce a ktorej boli oddaní. Donútili ich konať proti svojej vlasti, proti svojej prísahe a proti svojmu svedomiu,“ vyhlásil prezident. Podľa neho sa to týkalo 130-tisíc ľudí, z ktorých 30-tisíc zahynulo v boji a 10-tisíc ostalo nezvestných.
Vo Francúzsku týchto odvedencov niekedy označujú ako „malgré nous“ (proti našej vôli), čo je pojem, ktorý použil aj Sarkozy. Vyjadruje skutočnosť, že v nemeckej armáde slúžili nedobrovoľne. Po vojne však mnoho Francúzov Alsasanov často označovali ako „les boches“ (bošovia, pejoratívne označenie pre Nemcov).
Hodnoty Francúzska naopak zradili tí, ktorí „neurobili nič pre potrestanie tejto potupy obrátenej proti francúzskym občanom,“ Francúzsko zradil a zhanobil aj kolaborantský režim maršála Philippa Pétaina, vyhlásil Sarkozy.
Ríšska krajina Alsasko-Lotrinsko bola súčasťou Nemecka už v rokoch 1871 – 1918 a od roku 1940 bolo územie znovu pripojené k Nemecku. V súčasnosti územie tvorí francúzsky kraj Alsasko a departement Moselle v regióne Lotrinsko.
Sarkozy i Berlusconi zrušili účasť v Moskve pre krízu s eurom
Sarkozy zrušil svoju účasť na nedeľných oslavách v Moskve. Dôvodom je zaneprázdnenosť kvôli súčasnej „finančnej kríze“ v eurozóne, oznámil Paríž. Prehliadky na Červenom námestí sa pritom majú prvýkrát zúčastniť aj francúzski vojaci, ale tiež aj štátnici ako čínsky prezident Chu Ťin-tchao, nemecká kancelárka Angela Merkelová, český prezident Václav Klaus i slovenský prezident Ivan Gašparovič. Na poslednú chvíľu cestu zrušil aj taliansky premiér Silvio Berlusconi, tiež sa odvolal na krízu okolo eura.
Koniec vojny si pripomenuli aj veteráni a príslušníci britskej kráľovskej rodiny v Londýne. Následník trónu princ Charles a jeho manželka Camilla sa zúčastnili ceremónie pri pamätníku padlých v londýnskej štvrti Westminster. Princ Charles položil k pamätníku veniec s menom kráľovnej Alžbety.
Pietneho aktu v Londýne sa bok po boku zúčastnili aj vodcovia troch najsilnejších britských politických strán, ktoré vzišli zo štvrtkových parlamentných volieb: vodca konzervatívcov David Cameron, súčasný labouristický premiér Gordon Brown a šéf liberálnych demokratov Nick Clegg.
Stovky ľudí sa zúčastnili slávnostného aktu pri príležitosti konca vojny na vojenskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši na Slvoensku. Po prelete vrtuľníkov a stíhačiek a položení vencov prišiel vojnovým veteránom poďakovať premiér Robert Fico. Príležitosť využil aj na varovanie pred šírením extrémizmu a vyzval mládež k zachovávaniu mravných ideálov (čítajte viac).
Výročie konca svetovej vojny si pripomenulo aj Česko. Prezident Václav Klaus na Pražskom hrade vymenoval nových generálov. Do kolumbária Národného pamätníka na pražskom Vítkove za prítomnosti hlavy štátu, premiéra Jana Fischera a ministra obrany Martina Bartáka uložili pozostatky neznámeho vojak z bitky pri Zborove a účastníka dukelskej operácie.
Moskva zažije najväčšiu vojenskú prehliadku od rozpadu ZSSR
Moskva oslávi Deň víťazstva v nedeľu najväčšou vojenskou prehliadkou od rozpadu Sovietskeho zväzu. Ale už v sobotu prezident Dmitrij Medvedev spolu so svojimi kolegami z Bieloruska a Ukrajiny Alexandrom Lukašenkom a Viktorom Janukovyčom v parku pri Kremli odhalil pamätný kameň 27 mestám „vojnovej slávy“.
Ruský premiér Vladimir Putin zase položil základný kameň k pamätníku gruzínskym vojakom sovietskej armády. Pôvodný pamätník v Kutaisi gruzínske úrady v decembri minulého roka vyhodili do povetria, dvaja ľudia vtedy zahynuli.
Do ruskej metropoly sa k oslavám už v sobotu schádzali zahraniční štátnici: Medvedev sa stretol s úradujúcim poľským prezidentom a s lídrami postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov, Putin s čínskym prezidentom.