„Vojenská prehliadka pri príležitosti osláv 65. výročia víťazstva nad fašizmom si to nasadenie zaslúži. A dôležité je, že tentoraz sa uskutočňuje nielen v Moskve, ale na príkaz prezidenta aj v ďalších desiatkach miest. Je to teda prvá celoruská vojenská prehliadka,“ poučuje starký v plukovníckej uniforme ovešanej vyznamenaniami svojho pravnuka v parčíku pred divadlom Mossoveta. Rovnako ako štyri pätiny Rusov si pozreli prehliadku na Červenom námestí iba v televízii. Viktor Matvejenko (84) s pravnukom Alexandrom tak na obrazovke videli pochodujúcich viac ako 10-tisíc vojakov v šíkoch vyrovnaných na milimetre, 159 rachotiacich bojových vozidiel a vo vzduchu sa vznášajúcich 127 lietadiel a vrtuľníkov. Trhákom prehliadky však boli mobilné raketové komplexy Topoľ-M, ako aj protiletecký systém Pancir. Akýsi kríženec rakety a dela. Jediný svojho druhu na svete.
„Táto vojna z nás urobila silný národ,“ vypočul si veterán i slová ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Jeho prejav, rovnako ako prehliadku, vysielali televízie v priamom prenose. „V roku 1945 sme dosiahli nielen vojenské, ale aj veľké morálne víťazstvo,“ vyhlásil šéf Kremľa.
„Ľudským“ trhákom, tentoraz na čestnej tribúne, boli nemecká kancelárka Angela Merkelová a čínsky prezident Chu Ťin-tchao. Pre súčasnú „finančnú krízu“ v eurozóne svoju účasť v poslednej chvíli odvolal francúzsky prezident Nicolas Sarkozy aj taliansky premiér Silvio Berlusconi. Medzi hosťami však bol slovenský prezident Ivan Gašparovič či jeho český partner Václav Klaus.
„Je nás ešte stále veľa, rovnako ako záujemcov byť pri tom,“ hovorí plukovník v zálohe Matvejenko a neskrýva závisť voči tej asi tisícke veteránov, ktorá sa v nedeľu už dlho pred desiatou usadila s pozvánkami pod múrmi Kremľa na čestnej tribúne. Prišli z celého bývalého Sovietskeho zväzu. „Okrem nových zbraní som sa najviac tešil na svoje, dnes už historické tanky T-34. V jednom takom som prešiel pol Európy, ale do Berlína som to nedotiahol,“ trochu smutne povie starký aj po rokoch. Dostali zásah a z posádky tanku zostali iba dvaja. „Oboch zranených nás odviezli do lazaretu. Opačným smerom, ako sme mali namierené.“
Tohtoročná prehliadka bola skutočne reprezentatívna. Už aj preto, lebo po prvý raz pod stenami Kremľa pochodovali aj sedemdesiatčlenné čestné jednotky z postsovietskeho Spoločenstva nezávislých štátov, ale aj z Poľska, USA, Veľkej Británie a Francúzska, ako hlavných vojnových spojencov. Američanov zastupovali príslušníci 18. pluku, Francúzov oddiel letcov, ktorí pochodovali pod bojovou zástavou známej divízie Normandia Nieman, a Britov príslušníci waleskej gardy v typických vysokých čiapkach.
„Škoda, že nepochodovali v dobových uniformách spred viac ako šesťdesiatich rokov. Bolo by to pre mnohých Rusov stráviteľnejšie. Ale takto to mnohí právom považujú za urážku,“ povedal pre Pravdu po prehliadke generálmajor Stepan Ťuškevič, ktorého na víťaznej ceste do Berlína zastavilo zranenie pri Viedni. Ako povedal v narážke na terajšie vzťahy Rusko-NATO, história je história, ale dnešok je už čosi iné. A tak ho ani neprekvapilo, že proti pozvaniu spojencov z protihitlerovskej koalície do Moskvy, ktorí sú však dnes členmi aliancie, bola viac ako tretina Rusov.
