Denník sa odvoláva na interný spis z roku 1938. Už vtedy Hitler ohrozoval územnú celistvosť krajiny a Beneš preto navrhoval vzdať sa malej časti Sudet a zároveň veľkú časť po nemecky hovoriacich obyvateľov vysídliť. Údajne sa to podľa jeho odhadov malo týkať viac ako dvoch miliónov osôb.
„Už v roku 1938, keď Hitler Československo stále viac ohrozoval, navrhol Beneš v jednom internom spise dať časť Sudet (asi 5000 z 28 000 kilometrov štvorcových) Nemecku a súčasne veľkú časť nemecky hovoriaceho obyvateľstva nútene vysídliť (podľa Benešových hrubých údajov asi 2,2 milióna),“ uviedol denník.
Nakoniec sa však vtedy tento jeho návrh nezrealizoval. Stalo sa tak až v roku 1945 prostredníctvom kontroverzných Benešových dekrétov, proti ktorým dlhodobo vyjadrujú nesúhlas Nemci, Rakúšania aj Maďari.
Die Presse pripomína, že brnenskí Nemci museli v noci na 31. mája 1945 narýchlo „opustiť svoju vlasť“. Do dvoch hodín sa museli zhromaždiť v centre mesta a zobrať si so sebou batožinu do 15 kilogramov. Na „brnenský pochod smrti“ sa potom smerom na juh Rakúska vydalo 35-tisíc osôb. Po ceste ich stovky zahynuli kvôli vysileniu, chorobám a „zlému zaobchádzaniu“. „Stovky ľudí sú zakopané v masových hroboch pozdĺž cesty (Brünnerstrasse – Brněnská) až do Viedne,“ uviedol Die Presse.
Vysídlení obyvatelia museli opustiť československé územie a ich majetok prepadol v prospech štátu. Podľa Die Presse tak Beneš po rokoch dosiahol svoj cieľ.
Denník dodáva, že keď nedávno rakúsky prezident Heinz Fischer spomenul odsun a hovoril o ňom ako o „ťažkom bezpráví“, šéf českého parlamentu Přemysl Sobotka bol vraj prekvapený, že popredný rakúsky politik ešte dnes napadá rozhodnutie mocností, ktoré Beneš iba presadil. „Nótou 3. júla žiadala česká vláda spojencov o zaradenie odsunového programu na rokovanie v meste Postupim. To však bol divoký odsun dávno vykonaný,“ uviedol rakúsky denník.
Postupimská konferencia sa konala od apríla do augusta 1945. Spojenci síce požiadavku Benešovi schválili, ale „o zabavení majetku a vytváraní koncentračných táborov a táborov nútených prác nebola v postupimskom Cecilienhofe reč,“ napísal Die Presse. Uvádza, že Beneš na odsune pracoval už v exile.
„Bude nutné…, aby sa zvlášť nekompromisne úplne zlikvidovali nemci v českýc krajinách a Maďari na Slovensku,“ povedal podľa denníka Beneš po svojom návrate z českého exilu 16. mája 1945 v prejave na Staromestskom námestí v Prahe. Základ pre takzvané Benešove dekréty dal Košický vládny program začiatkom apríla 1945, teda ešte pred Postupimskou konferenciou, dodal denník.
„V Prahe, Brne a inde v členskom štáte EÚ Česku by sa na túto podlosť (odsun) najradšej zabudlo, keby tu neboli Rakúšania, ktorí sa s týmto zločinom nevyrovnali,“ uviedol denník. Kým oficálne miesta podľa neho „o týchto zločinoch naďalej mlčia“, mladá generácia už „uvažuje európsky“.
