Bude Kubiš pánom sveta? Zabojuje o kreslo šéfa OSN

Budúcim generálnym tajomníkom OSN by sa mohol stať bývalý slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Denník Pravda sa to dozvedel od dvoch nemenovaných vysokopostavených predstaviteľov.

05.06.2010 11:00
Kubiš Foto:
Ján Kubiš, bývalý slovenský minister zahraničia.
debata (32)

„Keď sa začne hovoriť o nástupcovi Pan Ki-muna, do úvahy prídu dvaja vážni možní kandidáti – slovinský prezident Danilo Türk a Kubiš,“ poznamenal jeden zdroj.

Kubiš pre Pravdu potvrdil, že prejavuje o kreslo záujem. Upozornil však, že vhodný moment sa zrejme ešte nenaskytne koncom roku 2011, keď sa bude končiť prvý štvorročný mandát Pan Ki-muna, ale až neskôr. „Predpokladám, že súčasný šéf OSN bude potvrdený aj na druhé funkčné obdobie, a preto chvíľa, o ktorej hovoríte, nastane až tak o päť rokov. Ak bude vhodná konštelácia a ak budem mať podporu slovenskej vlády, ktorá vzíde nie z týchto, ale až z ďalších volieb, tak by som rád o túto poctu zabojoval, ak v tom čase nebudem angažovaný vo vnútornej politike,“ povedal Kubiš. Dodal, že by to bolo vyznamenanie pre neho aj pre Slovensko.

Exkluzívne zistenie očividne potešilo šéfa srbskej diplomacie. Vuk Jeremič pripomenul, že s Kubišom sa spoznal, keď bol ministrom a považuje ho za dobrého priateľa, s ktorým si vo všetkom rozumel. „Čo viac si môžete priať, než aby sa váš priateľ stal generálnym tajomníkom OSN? Bolo by to skutočne vynikajúce. Skvelá správa by to bola nielen pre mňa osobne. Kubiš je totiž vynikajúci diplomat, ktorý počas svojej bohatej kariéry predviedol vysokú profesionalitu na medzinárodnej scéne vrátane pôsobenia na čele ministerstva zahraničných vecí,“ zdôraznil Jeremič pre Pravdu.

Juhokórejčan Pan Ki-mun sedí v kresle šéfa OSN od 1. januára 2007 a prvý mandát mu vyprší 31. decembra 2011. Ak ho vo funkcii potvrdia, zostane v nej do roku 2016. „Bez ohľadu na to, kedy sa post uvoľní, po Pan Ki-munovi sa s obrovskou pravdepodobnosťou stane novou hlavou OSN kandidát z východoeurópskej skupiny štátov Spojených národov. Preto sa už teraz v kuloároch najčastejšie skloňujú mená Kubiš a Türk,“ podotkol významný zdroj.

Türk bol osem rokov veľvyslancom Slovinska pri OSN, neskôr mal vysokú funkciu v tejto organizácii. Ako prezident sa často pripomína ako expert na OSN, zasvätené kruhy tvrdia, že svoju kariéru ťahá do kresla šéfa Spojených národov.

Európan, presnejšie predstaviteľ západoeurópskej skupiny, riadil OSN naposledy pred tridsiatimi rokmi. Bol to rakúsky exprezident Kurt Waldheim. Odvtedy šéfovia Spojených národov pochádzajú iba z Južnej Ameriky, Afriky a Ázie.

Slovensko sa spolu so Slovinskom nachádza v 23-člennej východoeurópskej skupine. Podľa zistení Pravdy sa nenájde silný kandidát na čelo OSN ani z Balkánu, ani z niekdajších sovietskych republík. „Na nádejného uchádzača z pobaltských štátov môžeme zabudnúť, lebo by neprešiel cez Rusko, ktoré nielenže patrí do tejto skupiny, ale je tiež stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, kde mu patrí právo veta,“ upozornil nemenovaný západoeurópsky diplomat v narážke na to, že Moskva má s Estónskom, Litvou a Lotyšskom komplikované vzťahy.

Oboch zdobí bohatá kariéra

Súhrn spomínaných okolnosti môže byť pre Kubiša a Türka dobrou štartovacou plochou na ceste do najdôležitejšej kancelárie v newyorskom sídle OSN. Vznikol by totiž veľmi zúžený výber serióznych kandidátov.

Obaja spĺňajú náročné požiadavky na šéfa OSN – zdobí ich bohatá kariéra. „Pri obsadzovaní tohto postu sa berie do úvahy nekonfliktnosť, skúsenosti z diplomatickej arbitráže, dlhodobé pôsobenie na medzinárodnom poli,“ opísal časť dôležitých kritérií analytik Tomáš Valášek z londýnskeho Centra pre európsku reformu. Pracovné životopisy Kubiša aj Türka sa s tým zhodujú.

Pavol Demeš, odborník z German Marshall Fundu, sa nazdáva, že Kubiš môže byť prijateľný kandidát. „Má na to diplomatickú figúru, otázne bude, do akej miery nájde politickú podporu na Slovensku. Pokiaľ ide o veľkých hráčov medzinárodnej politiky, tak je dostatočne známy a akceptovateľný pre najvýznamnejšie štáty sveta,“ podotkol Demeš.

Podpora daného štátu je nevyhnutná, pretože ak by si slovenská vláda Kubišov zámer neosvojila a nepresadzovala ho, potom na úspech môže zabudnúť. Zdroje z prostredia strany Smer-SD tvrdia, že premiér Robert Fico by s Kubišovou kandidatúrou nemal problém. Nespájajú ich síce nadštandardné vzťahy (netykajú si napríklad), ale Fico by jeho šancu istotne vnímal ako obrovskú reklamu pre Slovensko. Ak by vládla SDKÚ-DS, Kubiš to môže mať neľahké, lebo niektorí predstavitelia pravice mu nevedia „odpustiť“, že Ficovi robil ministra a netají sa, že svoj hlas vo voľbách odovzdá jeho strane.

S Pan Ki-munom si tyká, dobre sa poznajú

Ak Pan Ki-mun zotrvá na čele OSN a bude si zlepšovať svoje renomé, Kubiš by z toho mohol ťažiť. „Keby sa Juhokórejčan lúčil s New Yorkom ako autorita medzinárodného diania, môže svojím hlasom v zákulisí nakloniť misky váh v Slovákov prospech,“ podčiarkol zdroj, ktorý si neželal byť menovaný. Pan Ki-mun má s Kubišom veľmi dobré vzťahy. Spoznali sa vo Viedni v roku 1998. Súčasný šéf OSN vtedy nastúpil do funkcie juhokórejského veľvyslanca v Rakúsku a Kubiš začínal na poste generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe tiež so sídlom vo Viedni.

Tykajú si, Kubiš je v stálom styku s Pan Ki-munom, keďže v Ženeve od minulého roku pracuje ako výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN. Do funkcie ho vymenoval práve Pan Ki-mun. Príkladom toho, že Kubišovi dôveruje, je fakt, že počas aprílových nepokojov v Kirgizsku ho určil za svojho splnomocnenca pre túto stredoázijskú republiku.

32 debata chyba