K výročiu sa vyjadril na pôde parlamentu okrem iných aj maďarský prezident László Sólyom, podľa ktorého zmluva otriasla samotnými základmi maďarského národa. Maďarsko muselo podľa Sólyoma nanovo definovať nielen vnímanie samého seba, ale aj svoje vzťahy ku všetkým národom, pre ktoré znamenal Trianon pozitívny vývoj.
Maďarský prezident sa domnieva, že Budapešť sa musí naďalej starať o Maďarov, ktorí zostali po Trianone za hranicami materskej krajiny. „Maďarsko musí využívať na ochranu etnických Maďarov aj všetky prostriedky medzinárodného práva,“ povedal Sólyom na pôde maďarského parlamentu.
Sólyom spomenul aj koncept kultúrneho národa, ktorého hranice nemusia byť nevyhnutne rovnaké s hranicami politického národa. „Kultúrne národy sú nezávislé na štátnych hraniciach a štátnej príslušnosti, ale ani sa nesnažia o zjednotenie na úrovni politického národa,“ vyhlásil prezident.
Prezident ocenil Zákon o svedectve národnej súdržnosti, ktorý prijal maďarský parlament v pondelok, pričom výročie pripadá práve na 4. júna. Podľa Sólyoma je pozitívne, že diskusia okolo Trianonu sa zameriava na jednotu maďarského kultúrneho národa, a nie na historické hranice maďarského štátu.
Trianonská zmluva je mierová zmluva s Maďarskom, ktorá bola podpísaná v roku 1920 na zámku Grand Trianon vo Versailles pri Paríži a potvrdila hranice Maďarska s Rakúskom, Československom, Rumunskom a Juhosláviou. Trianonská mierová zmluva nadobudla platnosť 26. júla 1921.