„Opuchli nám oči, nemohli sme dýchať. Vracali sme krv a ľudia padali mŕtvi k zemi,“ spomínajú si na hroznú noc tí, ktorí prežili. Krátko po polnoci z 2. na 3. decembra 1984 bhopálska fabrika Union Carbide vychrlila do ovzdušia nad miliónovým mestom v stredoindickom štáte Madhjápradéš oblak smrtiaceho dymu. Ľudia sa budili s pocitom horiacich pľúc a mnohí sa už zo svojich postelí nepostavili.
V tú noc zomreli tisíce ľudí – kým vedenie továrne hovorí o štyroch tisíckach počas prvého týždňa, zberači mŕtvol hovoria o takmer štvornásobku. Počet obetí sa však nezastavil. Ďalšie tisícky zomreli na následky otravy v nasledujúcich rokoch, mnoho ľudí osleplo a začali sa rodiť postihnuté deti. Okolie továrne i podzemné vody v Bhopále sú navyše dodnes zamorené.
Príčinou najväčšej chemickej katastrofy bolo hrubé zanedbanie bezpečnostných opatrení zo strany továrne. Tá ani po úniku 40 ton metyl-isokyanátu neinformovala verejnosť a nemocnice preto pri ošetrovaní prvých obetí tápali v tme. Zodpovednosť však nesie i indická vláda. Tá bola akcionárom indickej pobočky spoločnosti, ktorá továreň postavila a prevádzkovala.
K úniku plynu došlo po tom, ako do veľkého zásobníka dostala voda, čo spôsobilo výbuch. Hoci vedenie továrne spočiatku hovorilo o sabotáži, túto verziu vyšetrovanie nikdy nedokázalo. Ukázalo sa však, že Union Carbide v záujme šetrenia použila na uskladnenie plynu nebezpečnejší, no lacnejší spôsob.
Po zastavení produkcie navyše zanedbala údržbu zariadení a z úsporných dôvodov boli vypnuté aj bezpečnostné systémy, ktoré by za normálnych okolností nehode zabránili. Spoločnosť päť rokov po tragédii zaplatila indickej vláde odškodné vo výške 470 miliónov dolárov.
Osobnú zodpovednosť ôsmich vtedajších predstaviteľov spoločnosti súd uznal až teraz. Každého z nich odsúdil na dva roky za zabitie z nedbanlivosti a indická pobočka Union Carbide dostala dodatočnú pokutu vo výške približne 9-tisíc eur. Za mreže však môže poputovať len sedem odsúdených, keďže jeden zo zodpovedných je už po smrti.
Najvyššie postaveným medzi odsúdenými je Kešub Mahindra, ktorý šéfuje najväčšej indickej fabrike na výrobu traktorov a úžitkových vozidiel Mahindra & Mahindra. Ten bol v čase katastrofy šéfom indickej pobočky Union Carbide. Všetkých odsúdených hneď prepustili na kauciu. Môžu sa proti rozsudku odvolať, čo v indickom súdnom systéme potrvá roky.
Pre organizácie bojujúce za práva poškodených je rozsudok výsmechom. „Nie je to nič. Čo to je? Dva roky za mrežami alebo pokuta. Ak toto nie je najväčší vtip, tak potom už neviem čo,“ tvrdí Rachna Dhingrová, aktivistka, ktorá sama bhopálsku katastrofu ako šesťročná prežila. „Nezaslúžili si menej ako trest smrti. Mali ich verejne obesiť,“ tvrdí.