Afganistanom však zmieta vojna a krajina nemá takmer žiadne možnosti, ako v dohľadnom čase začať ťažbu surovín. "Mnohé náleziská sa nachádzajú v oblastiach, kde neexistujú skutočné cesty a kde nie je ani elektrina. A to nehovorím o bezpečnostnej situácii,“ povedala pre Pravdu Rani Mullenová, expertka na južnú Áziu z College of William and Mary.
Odborníci pripomínajú, že správy o nerastnom bohatstve Afganistanu nie sú úplne nové. Miestni i sovietski geológovia už mapovali tieto náleziská pred desaťročiami. V Afganistane sa tiež nachádzajú ložiská uránu, ktoré Moskva využívala počas invázie v 80. rokoch minulého storočia. Krajina má rovnako potenciál v ťažbe ropy a zemného plynu. "Susedné krajiny vedia o ekonomických možnostiach Afganistanu,“ hovorí Mullenová.
Už teraz India financuje vybudovanie prístavu Čáhbahár v Iráne a Teherán odtiaľ stavia železnicu smerom do afganského Herátu. Čína zase pomáha Pakistanu s prístavom Gwadár a pripravuje spojovacie cesty a železnicu do afganských oblastí pri Ajanaku, kde Peking získal kontrakty na ťažbu medi.
"Snaha dosiahnuť politickú stabilitu v Afganistane na umožnenie prístupu k ložiskám je súčasť veľkej hry, ktorá v krajine prebieha. Súčasné správy o nerastom bohatstve nezmenia terajší konflikt, ale dúfam, že prinesú zvýšený záujem o investície,“ povedala Mullenová.
"Neznášam, keď som pesimistický, ale obávam sa, že na tom môžu zbohatnúť len medzinárodné korporácie a skorumpovaní afganskí úradníci. Nepredpokladám, že to zlepší situáciu obyčajných ľudí,“ tvrdí ekonomický expert Nake Kamrany z Juhokalifornskej univerzity.
Len o trochu optimistickejší je Bahaudin Mujtaba, profesor manažmentu, ktorý sa v Afganistane narodil. "Ak dôjde k zneužitiu tohto bohatstva, bude to znamenať ďalší konflikt. Ťažba a predaj však môžu v dlhodobom horizonte predsa len pozitívne ovplyvniť budúcnosť krajiny,“ povedal pre Pravdu Mujtaba, ktorý teraz vyučuje na univerzite na južnej Floride.