Posledná šanca? Únik ropy vraj môže zastaviť jadrový výbuch

Viktor Michajlov, bývalý dlhoročný ruský minister jadrovej energetiky a veterán sovietskej fyziky, vie presne, ako zastaviť únik ropy spoločnosti British Petroleum v Mexickom zálive. "Jadrovou explóziou nad únikom," hovorí chrapľavým hlasom poznačeným desaťročiami neustáleho fajčenia a nonšalantne vyfukuje dym z ďalšej cigarety. "Neviem, načo BP čaká. Mrhajú časom. Iba približne desať kiloton jadrovej kapacity a problém bude vyriešený," dodáva.

06.07.2010 14:25
ropa, Mexický záliv, únik Foto:
Z vrtu v Mexickom zálive naďalej vyteká 60 000 barelov ropy denne. Zastaví únik jadrový výbuch?
debata (57)

Jadrový výbuch ako náprava poškodeného vrtu sa už po celé týždne pretriasa na internete a občas sa objaví v niektorom z komentárov alebo úvodníkov. Washington tento nápad opakovane odmietol a vedenie BP tiež tvrdí, že o výbuchu neuvažuje – či už jadrovom alebo inom.

Ale ako zlyhávajú ďalšie zo série pokusov upchať vrt, z ktorého denne do Mexického zálivu vyteká 60 000 barelov ropy, návrhy na extrémne riešenie sa nevytrácajú.

Niektorým pripadá odpálenie problému ako najlogickejšie riešenie na svete. Michajlov má za sebou výnimočnú kariéru v atómovom odvetví. V rámci nej pomáhal okrem iného zakončiť program Sovietskeho zväzu, ktorý využíval jadrové výbuchy k uzavretiu únikov zemného plynu. Všeobecne je proti jadrovým výbuchom, ale o podvodnej explózii v Mexickom zálive tvrdí, že by nebola škodlivá a nestála by viac ako desať miliónov dolárov. To porovnáva s 2,35 miliardami dolárov, ktoré BP zatiaľ vyplatila za očistu a náhrady. „Táto možnosť za to stojí,“ hovorí.

Explóziu podporil aj Clinton, BP o nej ani neuvažuje

A neprikláňajú sa k nej len sovietskí vedci. Milo Nordyke, jeden z tých, ktorí sa v 60. a 70. rokoch v USA podieľali na výskume mierového využitia jadrovej energie, teraz tvrdí, že jadrová explózia je logickým posledným riešením pre BP aj pre americkú vládu. Myslí si, že vrt by ‚uzavrela‘ 30 kilotonová bomba. Výbuch, ktorý by spôsobila, by však bol dvakrát taký silný ako ten, ktorý zrovnal so zemou Hirošimu.

Matthew Simmons, bývalý energetický poradca amerického prezidenta Georgea Busha a zakladateľ energetickej investičnej a bankovej firmy Simmons & Company International, je ďalším, kto volá po jadrovom riešení.

Dokonca aj bývalý americký prezident Bill Clinton vyjadril podporu myšlienke explózie, ktorá by zastavila únik ropy, aj keď by uplatnil skôr konvenčnú výbušniny ako jadrové. „Kým nepošlete tam dole vojenské námorníctvo, aby odpálilo vrt a skrylo únik haldami a haldami a haldami kameňov a sute, čo sa môže stať nevyhnutným …, kým toto neurobíme, potom sme závislí na technickej expertíze ľudí z BP,“ vyhlásil Clinton koncom júna na globálnom fóre v Juhoafrickej republike.

Clinton sa chytil myšlienky navrhnutej v júni Christopherom Brownfieldom, dôstojníkom na jadrovej ponorke, ktorý sa teraz venuje jadrovému výskumu na Columbijskej univerzite. A je tiež jedným z vedcov, ktorých teórie sa nespoliehajú na jadrovú bombu, hoci sa s týmto nápadom nejakú chvíľu pohrával, ale len s použitím konvenčnej výbušniny. Tá by vrt nechala zrútiť sa do seba, a ak by ho aj úplne neupchali rozdrveným podložím, aspoň by unikajúcu ropu dostali pod kontrolu. „Je to niečo ako šliapnuť na záhradnú hadicu,“ vysvetľuje Brownfield. „Prúd to úplne nezastaví, ale podstatne ho zredukuje.“

Hrôzostrašne vnímajú plán s využitím atómového potenciálu v organizácii Greenpeace. Jej moskovská pobočka ho označila za ‚šialený‘. Špekulácie o takomto postupe však vyvracajú aj v samotnej britskej firme British Petroleum, ktorá je za únik zodpovedná. 'Mali sme veľa návrhov mnohých ľudí. Niektoré z nich sme skúmali naozaj dôkladne, toto ale nebol jeden z nich," uzavrel dohady hovorca spoločnosti.

Američania mali s ‚jadrom‘ veľké plány

Využitie jadrových výbuchov na mierové účely bolo kľúčovou súčasťou politiky studenej vojny ako v Sovietskom zväze tak v USA. V polovici minulého storočia sa obe krajiny snažili zmierniť povesť najobľúbenejšej zbrane tej doby. Washington mal veľké plány na využitie mierových jadrových výbuchov; chcel napríklad vybudovať ešte jeden Panamský prieplav, preraziť jadrovými výbuchmi cestu pre diaľnicu horami Mohavskej púšte a prepojiť podzemné povodia v Arizone. Experimentálne plány ale boli zastavené po tom, čo sa úrady dozvedeli viac o ekologických rizikách pozemných explózií.

Sovietsky program známy ako Jadrové explózie pre národnú ekonomiku zahájili v roku 1958. V rámci neho sa vykonalo 124 jadrových explózií, s ktorých pomocou sa hĺbili vodné kanály a nádrže, vytvárali podzemné zásobníky plynu či toxického odpadu, otvárali náleziská ropy či zemného plynu a uzatvárali jeho úniky. Zastavený bol až prezidentom Michailom Gorbačovom v roku 1989.

57 debata chyba