Najmocnejších žien vo svete pribúda, pridalo sa aj Slovensko

Keď Nina Bangová v roku 1924 získala v dánskej vláde rezort školstva, bola to historická udalosť. Stala sa prvou ženou vo svetových dejinách, ktorej patril titul ministerka v demokratickom štáte. Pred jedenástimi rokmi dokonca vznikla vláda, v ktorej sa muži po prvý raz ocitli v menšine. Bolo to vo Švédsku. V roku 2007 ho napodobnilo Fínsko, keď 60 percent ministerských kresiel obsadili ženy.

11.07.2010 07:25
Iveta Radičová Foto:
Premiérka Iveta Radičová
debata (84)

V súčasnosti pribúda žien aj ako šéfok vlád a hláv štátov. Zásluhou volebného úspechu Ivety Radičovej je teraz vo svete deväť premiérok. Keby vlani uspela ako vyzývateľka Ivana Gašparoviča, prezidentiek by teraz celkovo bolo desať.
Ak k prezidentkám a premiérkam pripočítame ešte generálne guvernérky (napríklad v Kanade), výjde z toho, že ešte nikdy v demokratických krajinách nevládlo toľko žien. Hlavné slovo im patrí až v osmine štátov na svete.

Pridá sa aj Brazília?

Ženy demokraticky zvolené za prezidentky sa objavujú aj na juhoamerickom kontinente. Argentína, Čile, Kostarika. Pridá sa aj krajina s najväčšou ekonomikou v Latinskej Amerike? Je to celkom možné, pretože obľúbenkyňa dosluhujúcej brazílskej hlavy štátu má nádej vymeniť ho v úrade. Voľby v Brazílii sa uskutočnia na jeseň a Dilma Rousseffová si udržiava šancu vystriedať Lulu da Silvu. „Ak sa nerozhodne v prvom kole, potom v druhom by za ňu hlasovalo 45 percent voličov,“ informovala o prieskume verejnej mienky agentúra Reuters. Jej hlavného súpera Josého Serru by podporilo 47 percent opýtaných s jasným názorom.

Rousseffová, ktorá má 62 rokov, robila šéfku prezidentskej kancelárie, da Silva si ju vybral ako svoju nádejnú nástupkyňu. ,,Ak ma zvolíte, úrad budem vykonávať s dušou a srdcom ženy. Som presvedčená, že Brazília je pripravená mať ženu za prezidentku," citovala ju stanica BBC. Rousseffová chce pokračovať najmä v boji proti chudobe. Má európsky pôvod, pretože otec bol prisťahovalec z Bulharska.

Nový pokus vo Francúzsku

Prezidentské voľby v krajine galského kohúta sa uskutočnia o dva roky. Opoziční socialisti si už brúsia zuby, že Sarkozymu vrátia prehru svojej minulej kandidátky Ségolene Royalovej, ktorú v druhom kole porazil rozdielom šiestich percent. Čo nezvládla ona, mohla by dokázať Martine Aubryová. Je vysoko pravdepodobné, že v straníckych primárkach sa rozhodne medzi ňou a Dominiqueom Strauss-Kahnom, ktorý riadi Medzinárodný menový fond.

Royalová vyhlásila, že kandidovať nemieni. „Nechcem sa postaviť proti dvom hlavným lídrom strany. Ak vzniknú spory, potom nemôžeme zvíťaziť,“ poznamenala v rozhovore pre rozhlasovú stanicu BMF. Dodala, že je pripravená podporiť Aubryovú. Niekdajšia ministerka práce oslávi v auguste 60. narodeniny a okrem vedenia Socialistickej strany pôsobí aj ako starostka v meste Lille.

Česko – Slovensko 0 : 0

Keď vlani staronový predseda Európskej komisie skladal svoj tím, žiadal členské štáty EÚ, aby mu ponúkli viac žien. Stalo sa, ale v skromnej miere, takže José Manuel Barroso určite nemohol byť spokojný. Rovnakou zásadou sa zrejme neriadili, alebo skrátka neuspeli noví šéfovia vlád v Česku aj na Slovensku.

Hoci Iveta Radičová sa zapíše do slovenských dejín ako prvá premiérka, bude mať len jednu ministerku. Aj predošlá vláda Roberta Fica bola minimálne ústretová voči ženám v ministerských kreslách – Vieru Tomanovú ako šéfku rezortu práce a sociálnych vecí iba na krátky čas doplnila Zdenka Kramplová, ktorá viedla pôdohospodárstvo.

Podobný pohľad na ministerskú zostavu ako Radičová má nový český premiér Petr Nečas. ,,Na môj vkus to bude vláda príliš maskulínna, ale tak sa vyvinulo obsadenie rezortov," posťažoval sa líder občianskych demokratov pre portál idnes. Ani jedna žena, iba muži – v Prahe sa tak opakuje jednopohlavné zloženie kabinetu, ako to slovenský sused už zažil počas vládnutia Miloša Zemana aj Václava Klausa.

Premiérka Iveta Radičová

Prvá premiérka v histórii Slovenska je rodená Bratislavčanka. Profesorka sociológie bola v rokoch 2005 – 2006 ministerkou práce a sociálnych vecí, vtedy ešte ako nestraníčka. Do SDKÚ vstúpila až pár mesiacov po tom, čo vo funkcii skončila a hneď bola zvolená za podpredsedníčku strany. Kandidovala aj v minuloročných prezidentských voľbách. Je vdovou po humoristovi Stanovi Radičovi, v decembri bude mať 54 rokov..

Iveta Radičová
Premiérka Iveta Radičová počas prvého zasadnutia vlády. Autor: SITA

Fínska premiérka si na stretnutie s Putinom chystá pušku

Keď ju prvý raz zavolali do vlády, mala ruky plné nákupných tašiek. Veľmi sa jej nechcelo, no prikývla. A napokon sa z Mari Kiviniemiovej stala druhá fínska premiérka. Do šéfovského kresla na úrade vlády jej pomohla demisia Mattiho Vanhanena, politika, ktorý ju pred rokmi vyrušil cestou z nákupu.

Fínska premiérka Mari Kiviniemiová Foto: Reuters
Mari Kiviniemiová Fínska premiérka Mari Kiviniemiová

„Matti mi vtedy ponúkol funkciu ministerky zahraničného obchodu,“ prezradila fínskemu magazínu Eeva. „Spýtala som sa ho, či musím. Či nemá niečo iné. Ustavičné cestovanie by nezvládla rodina ani ja.“ Ministerku pre zahraničný obchod napokon robila len niekoľko mesiacov, potom prestúpila na ministerstvo pre miestnu samosprávu. „To som si vybrala s radosťou. Tri roky v tejto funkcii boli pekným obdobím,“ spomína si Kiviniemiová.

Cesta do premiérskeho kresla bola vcelku priamočiara, a tak nie div, že 41-ročná Kiviniemiová je treťou najmladšou osobou zastávajúcou post fínskeho predsedu vlády.
Farmársku dcéru z fínskeho Seinäjoki život na vidieku veľmi nenadchýnal. Bola zvedavá a farma jej zvedavosť nedokázala ukojiť. Túžila po škole, doma plakala, že do nej nemôže chodiť každý deň. Zlomový pre jej ďalšiu kariéru bol rok v škole v Nemecku.

„Vtedy človek uvidí spoločnosť, v ktorej žije, inými očami,“ vysvetlila Kiviniemiová magazínu. Skôr ako politika ju zaujala ekonomika, ktorú vyštudovala na univerzite v Helsinkách. Viac ako peniaze v nej hľadala sociálny rozmer.

Do fínskeho parlamentu sa Kiviniemiová pokúsila dostať už ako dvadsaťdvaročná. Vybrala si stranu Stred, tradičné politické zoskupenie fínskeho vidieka. „Chcela som z nej spraviť modernú stranu,“ povedala magazínu. Dostala však prvú politickú facku – cez brány Eduskunty, ako sa nazýva fínsky parlament, ešte neprešla. Vyšlo to až o štyri roky neskôr.

Medzitým vďaka politike získala manžela. S Juhom Louhivuorim, šéfom reklamnej agentúry, sa spoznala roku 1991, keď jej zabezpečoval volebnú kampaň. Hoci si padli do oka, Louhivuori bol ženatý, a tak sa po neúspešných voľbách ich cesty rozišli.

Stretli sa náhodou o dva roky neskôr v kine, kam slobodnú a nezadanú Mari sprevádzala jej sesternica a rozvedený, nezadaný Louhivuori prišiel sám. Po kine šli na večeru osláviť stretnutie a už zostali spolu. Okrem iného ich spája aj spoločná vášeň pre lov, hoci politické povinnosti a najmä deti už Kiviniemiovej bránia tráviť toľko času s puškou ako kedysi. Teraz, ako premiérka, však možno bude mať šancu – už spomenula, že by chcela pozvať svojho ruského kolegu Vladimira Putina na lov losa.

Jadranku pre slzy volajú Suzana

Ľahko sa dojme k slzám, ale nepôsobí dojmom slabocha. „Povediem vládu a stranu pevnou ženskou rukou,“ sľúbila Jadranka Kosorová presne pred rokom, keď si na 56. narodeniny ako prvá Chorvátka sadla do premiérskeho kresla. Mnohí jej vtedy predpovedali, že bude len bábkou v rukách svojho predchodcu Iva Sanadera a v úrade nevydrží ani rok. Ona však odrazila Sanaderov pokus spätne uchopiť moc a aj jej protivníci už priznávajú, že má všetky predpoklady doviesť krajinu do riadnych budúcoročných volieb.

Chorvátska premiérka Jadranka Kosorová Foto: libela.org
Jadranka Kosorová Chorvátska premiérka Jadranka Kosorová

Chorváti najskôr spoznali jej hlas. Bolo to v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď viedla rozhlasovú reláciu venovanú utečencom a obetiam vojnového utrpenia. Príspevkami plnými súcitu si vyslúžila najvyššie novinárske ocenenie i vďačnosť publika. Otec zakladateľ nezávislého Chorvátska, prvý prezident Franjo Tudjman, si všimol jej popularitu v najzraniteľnej­ších vrstvách a rozhodol sa ju zúročiť v politike. Pred pätnástimi rokmi sa tak stala poslankyňou a vzápätí aj podpredsedníčkou parlamentu. Neskôr, už v Sanaderovej vláde, bola vicepremiérkou a ministerkou pre rodinu, záležitosti vojnových veteránov a medzigeneračnú solidaritu. „Plnila úlohu oficiálneho pleca, na ktorom si možno poplakať. Súcit zostával jej najužšou špecializáciou,“ napísal o nej denník Jutarnji list, podľa ktorého svoju prezývku Suzana, odvodenú od slova suza – slza, dostala po tom, čo sa na verejnosti neraz rozplakala nad ťažkým osudom sociálne odkázaných ľudí.

Citlivá je odmala. „Vedela som, že mama ma ľúbi a otec ma neľúbi, a to zanechalo v mojom živote nazaplniteľnú medzeru,“ zverila sa časopisu Glorija. Svojho otca videla naposledy ako dvojročná, keď opustil jej mamu. Ani jej sa rodinný život nevydaril. Je dvakrát rozvedená. Z druhého manželstva má syna, ktorý študuje v Japonsku. Prevažnú časť roka žije sama s mamou. Píše básne – vydala už štyri knihy – a najlepšie si vraj oddýchne v kuchyni pri varení alebo umývaní riadu.

Pred piatimi rokmi sa pokúšala aj o post hlavy štátu. A hoci mala masívnu reklamu, z ktorej sa vysmial aj vtedajší prezident Stipe Mesič slovami, že sa bojí otvoriť aj konzervu, aby odtiaľ nevyskočila Jadranka Kosorová, ako vyzývateľka neuspela. Ako vyvolená nástupníčka bývalého premiéra si však počína suverénne. Vyhlásila vojnu všadeprítomnej korupcii, odvracia hroziaci hospodársky kolaps a dohodou so Slovinskom odblokovala cestu krajiny do EÚ, do ktorej si Záhreb trúfa vstúpiť do dvoch rokov. Pravda, vtedy už podľa vývoja preferencií s veľkou pravdepodobnosťou bude premiérom niekto iný.

Najmocnejší muž sveta? Najbližšie má k tomu Hillary

Hovoria mu najmocnejší muž planéty. Šéf Bieleho domu. A americký prezident bol doteraz naozaj vždy muž. Zo žien mala najbližšie ku kreslu v Oválnej pracovni Hillary Clintonová. Alebo stále má?

„Spôsob, ktorým budeme pokračovať v boji, aby sme dosiahli ciele, za ktorými si stojíme, je ten, že použijeme našu energiu, našu vášeň, našu silu a urobíme všetko, aby sme pomohli zvoliť Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov,“ povedala Clintonová svojim priaznivcom pred dvoma rokmi. Zakončila tak kampaň, v ktorej sa pokúšala získať nomináciu Demokratickej strany a vyhrať súboj o Biely dom. Hoci sa pred Obamom musela napokon skloniť, nehádzala mu polená pod nohy a on to ocenil. Vybral si ju za ministerku zahraničných vecí. Bývalá prvá dáma je tak tvárou diplomacie USA. A mimochodom, ministerka zahraničných vecí je štvrtá v poradí následníctva na post prezidenta. To v prípade, že by sa hlave štátu niečo stalo.

Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová Foto: Reuters
Hillary Clintonová Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová

Post ministerky zahraničných vecí však nemusí byť vrcholom jej kariéry. Podľa júnového prieskumu verejnej mienky spoločnosti Rasmussen Reports 57 percent voličov tvrdí, že Clintonová je ten vhodný človek na prezidentský post. Opak si myslí 34 percent respondentov. Pri Obamovi je tento pomer 51 : 44. Prvý afroamerický prezident je v úrade od januára 2009.

Prieskum rozpútal špekulácie o tom, či Clintonová nebude aspoň zvažovať možnosť, že by Obamu opäť vyzvala na súboj. Najbližšie prezidentské voľby sa konajú v USA už na jeseň v roku 2012. Viacerí demokrati v zákulisí tvrdia, že už ľutujú podporu Obamovi, z ktorého akoby vyprchala vášeň z kampane a je ustráchaný a neistý.

„Nepochybujem o tom, že by Clintonová chcela byť prezidentkou. Je však nepravdepodobné, že by sa postavila proti Obamovi,“ povedal pre Pravdu Taylor Dark, odborník na americkú politickú scénu. ,,Ak nepôjde do najbližších volieb, tie ďalšie budú v roku 2016, keď bude mať Clintonová už takmer 70 rokov. To je trocha veľa na kandidatúru. Ak však bude zdravá, povedal by som, že je taká 50-percentná šanca, že sa pokúsi opäť dobyť Biely dom," predpokladá odborník z Kalifornskej štátnej univerzity v Los Angeles.

„Clintonová má momentálne jednoduchú výhodu. Nie je prezidentka. Nikto ju neobviňuje za problémy s ekonomikou či ropnou škvrnou. Je mimoriadne populárna medzi liberálne orientovanými ženami. Pracuje extrémne tvrdo a je veľmi inteligentná. Všimnite si, že nebola medzi Obamovými ľuďmi, ktorých kritizovali dôstojníci v Afganistane,“ vysvetlila pre Pravdu Barbara Perryová lepšie postavenie šéfky diplomacie v prieskume oproti Obamovi. „Hillary a jej manžel Bill vždy budú mať mocenské ambície. Podľa mňa sa však už zmierili s tým, že sa do Bieleho domu nevrátia. Clintonová sama povedala, že by rada viedla aj pokojnejší život, napríklad učila, ešte predtým, ako bude na to príliš stará,“ pripomína odborníčka na prezidentské voľby zo Sweet Briar College.

Ženy, ktoré sa presadili vo vrcholovej politike´

Julia Gillardová
Narodila sa vo Walese, ale keď ako dieťa mala bronchopneumóniu, rodičia počúvli radu lekárov a odsťahovali sa s ňou do teplejšej klímy do opačného kúta sveta. Je slobodná a bezdetná. Nezosobášená žije od roku 2005 s Timothym Mathiesonom, ktorý obchoduje s nehnuteľnosťami.

Johanna Sigurdardottir
Vo februári 2009 si sadla do kresla šéfky vlády ako prvá žena v histórii Islandu. Má 57 rokov. Patrí medzi najobľúbenejšie osoby v politike v ostrovnej krajine. Za členku parlamentu ju zvolili osemkrát za sebou. Bola vydatá, má dvoch dospelých synov. Po rozvode začala žiť so spisovateľkou Joninou Leosdottir, s ktorou sa po dlhoročnom vzťahu nedávno zosobášila.

Ellen J. Sirleafová
Do dejín Afriky sa zapísala ako prvá žena v prezidentskom úrade, voľby v Libérii vyhrala pred piatimi rokmi. Má 71 rokov. Vydala sa už ako 17-ročná. V roku 2006 ju časopis Forbes označil za 51. najvplyvnejšiu ženu na svete. Usiluje sa o národné zmierenie, keďže štát je poznačený dvomi desaťročiami občianskej vojny. Za hlavu štátu ju zvolili ako vodkyňu hnutia žien, ktoré presadzovalo udržanie mierových časov.

Pratibha Patilová
Na čelo štátu ju zvolili v júli 2007, čím sa stala prvou prezidentkou od vzniku nezávislosti Indie. Má už 75 rokov. Pôsobila ako guvernérka Radžastanu, pred vstupom do politiky sa živila ako právnička. V krajine je známa aj ako filantropka – s manželom založila viacero nadácií, združení a škôl, pričom dôraz kladie na vzdelávanie žien a ich uplatnenie v pracovnom živote.

Laura Chinchillová
Na jar tohto roku sa postarala o to, že Kostarika získala prvú prezidentku v dejinách krajiny. Má 51 rokov. Má za sebou jeden rozvod. Druhý manžel je Španiel, ktorý má aj kanadské občianstvo, majú jedného syna. Zastáva konzervatívne názory, napríklad odmieta tolerovať potraty a tiež nesúhlasí so sobášmi osôb rovnakého pohlavia.

Gloria M. Arroyová
V poradí druhá žena na čele Filipín. V úrade je už od roku 2001. Má 63 rokov. Vydala sa za podnikateľa Josého Arroya, ktorého spoznala ešte ako tínedžerka, porodila mu tri deti. V politike pôsobila najprv ako senátorka a neskôr ako viceprezidentka. Zmysel pre veci verejné zdedila po svojom otcovi – Diosdado Macapagal bol hlavou štátu v období 1961 – 1965.

Dalia Grybauskaiteová
V prezidentskom kresle sedí od júla 2009 ako prvá žena v histórii Litvy. Má 54 rokov. Ostrý a priamočiary slovník jej priniesol prirovnávanie k železnej lady Margaret Thatcherovej. Patrí jej čierny pás v karate. Vo voľbách výrazne uspela, keď získala 64 percent hlasov oprávnených voličov. Pred týmto triumfom bola členkou Európskej komisie.

Cristina Kirchnerová
V decembri 2007 vymenila titul prvej dámy za najvplyvnejšiu osobu v Argentíne. Má 57 rokov. Kandidovala na úrad hlavy štátu napriek tomu, že jej manžel prezident Nestor Kirchner sa mohol uchádzať ešte o jedno funkčné obdobie. Časopis Forbes ju vlani zaradil na jedenáste miesto v rebríčku najmocnejších žien na svete.

Tarja Halonenová
Populárna stálica fínskej politiky stojí na čele štátu od marca 2000. Má 66 rokov. Znovuzvolená bola v januári 2006. Obdivuhodný vrchol popularity dosiahla v roku 2003, keď s ňou sympatizovalo až 88 percent občanov. Vydala sa až ako prezidentka, za manžela si zobrala po 15 rokov trvajúcom vzťahu právnika Penntiho Arajärviho.

Rosa Otunbajevová
K moci sa dostala v apríli tohto roku po zvrhnutí Kurmanbeka Bakijeva. Má 59 rokov. Po prevrate sa stala prvou prezidentkou v dejinách Kirgizska. Má dobré skúsenosti, bola ministerkou zahraničných vecí. Je vydatá, má dvoch potomkov. Mandát jej vyprší 31. decembra 2011, podľa dohody sa však už nemôže o svoj úrad uchádzať.

84 debata chyba