Stratégia Európa 2020 posúva EÚ do budúcnosti

Jednotný postup

„Hospodárska kríza odhalila viaceré slabé miesta v takmer všetkých členských štátoch, ktoré musia naďalej bojovať s jej následkami. Zároveň sa snažia znížiť hrozbu opakovania podobnej situácie. Je to však možné len s pomocou dlhodobého plánu a s lepšou koordináciou,“ uviedla pre Pravdu dôvody prijatia spoločnej stratégie Pia Ahrenkildeová-Hansenová, hovorkyňa predsedu Európskej komisie.

Medzi zásadné kroky, ku ktorým sa stratégia hlási, patria hlavne štrukturálne reformy vrátane reformy verejných financií či pracovného trhu EÚ, zvyšovanie investícií do energetiky, ako aj výskumu a rozvoja.

„Je nevyhnutné, aby všetky členské štáty postupovali koordinovane a jednotne. Práve v tom spočíva európska pridaná hodnota, ktorá má ešte väčší význam pre členské štáty eurozóny. Tento cieľ možno realizovať prostredníctvom spoločnej hospodárskej stratégie, teda stratégie Európa 2020,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie Pia Ahrenkildeová-Hansenová. „Slovensko, ktoré má HDP viac ako 110 miliárd EUR, kvalifikovanú pracovnú silu a dobré predpoklady pre ďalší rýchly hospodársky rast, nepatrí k najväčším ekonomikám EÚ. V strednej Európe však zaujíma postavenie kľúčového hráča. Finálny úspech stratégie Európa 2020 sa dá dosiahnuť jedine s plným odhodlaním všetkých 27 členských štátov vrátane Slovenska.“

Zmeny v stratégii

A ciele stratégie Európa 2020 sú skutočne ambiciózne. Týkajú sa zvýšenia zamestnanosti, potláčania chudoby, investícií do vzdelávania a výskumu, boja s klimatickými zmenami a efektívnejšie využívania energetických zdrojov. Európska únia však už jeden podobný projekt mala. Takzvanú Lisabonskú stratégiu prijala EÚ už v roku 2000.

„Hoci sme zaznamenali pokrok, musíme povedať, že ide o zlyhanie,“ povedal vlani o Lisabonskej stratégii švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. Jeho krajina predsedala únii v druhej polovici roka 2009.

Lisabonská stratégia však mala podľa Európskej komisie aj pozitívne dosahy. „Napriek jej všeobecne negatívnemu vnímaniu došlo k dosiahnutiu mnohých cieľov. Za posledných 10 rokov sa podarilo vytvoriť až 18 miliónov pracovných miest. Hrubý domáci produkt na obyvateľa vzrástol o 13,5 percenta a miera nezamestnanosti klesla na sedem percent. Lisabonská stratégia podporila dynamiku jednotného trhu únie,“ uviedla Ahrenkildeová-Hansenová.

Napriek tomu sa však chce únia z minulosti poučiť. „Medzi Lisabonskou stratégiou a stratégiou Európa 2020 existujú tri zásadné rozdiely. Nový dokument má jasne definované ciele,“ pripomína hovorkyňa komisie.

Ďalšou zmenou má byť fakt, že stratégia Európa 2020 je zameraná na konkrétne oblasti. Opatrenia na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni sa prispôsobia špecifikám členských štátov. Mali by zabezpečovať dostatočnú koordináciu, ale aj potrebnú flexibilitu, či už ide o význam priemyselného sektora, demografickú štruktúru, alebo výskumno-rozvojový potenciál.

Dohľad Európskej komisie

„Tretí rozdiel spočíva v účinnejšom mechanizme dosahovania výsledkov, ktorý si vyžaduje väčšiu zaangažovanosť členských štátov,“ vysvetľuje Ahrenkildeová-Hansenová. Oproti Lisabonskej stratégii má Európska komisia k dispozícii nové nástroje: odporúčania alebo napomenutia na úrovni politík. Môže k nim pristúpiť v prípade neuspokojivého pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov.

„Prijatím Lisabonskej zmluvy získala Európska komisia niekoľko nástrojov na podporu účinnej realizácie stratégie Európa 2020. Príkladom týchto nedávno získaných kompetencií je článok 136 Lisabonskej zmluvy, na základe ktorého môže komisia sledovať fungovanie hospodárskej a menovej únie. To jej umožňuje vykonávať dohľad nad rozpočtovou disciplínou a primerane reagovať v prípade jej zhoršenia. V zmysle tohto článku môže komisia vydať hospodársko-politické usmernenia pre členské štáty eurozóny a dohliadať na ne počas ich uvedenia do praxe,“ pripomína hovorkyňa.