„Pred medzinárodným súdom pod záštitou OSN, ktorý sa má konať v budúcich mesiacoch, obvinia niektorých členov hnutia,“ cituje BBC Hasana Nasralláha, najvyššieho predstaviteľa šiitského Hizballáhu. Zároveň obvinenia odmietol ako nepodložené s tým, že je to „posledný krok v izraelsko-americkom sprisahaní, cieľom ktorého je presadiť svoju vôľu v oblasti“. Podľa BBC skutočnosť, že na obvinenie reagoval najvyšší predstaviteľ hnutia, možno považovať za vážnu udalosť.
Na druhej strane, Sýrčania sú „mimo hry“. Pritom práve kvôli obvineniu z osnovania vraždy premiéra Harírího, musel Damask stiahnuť svoje jednotky z Libanonu, kde boli roky na základe platnej dvojstrannej zmluvy. O tom, že najnovší vývoj má veľmi citlivý charakter, svedčí aj skutočnosť, že hnutiu najnovšiu situáciu oznámil terajší libanonský premiér Saad Harírí, syn zavraždeného politika, a to s dodatkom, že „na obvinených sa budem pozerať ako na gangsterské elementy v hnutí a nie ako na jeho reprezentantov“. Uvedomuje si totiž dôležité postavenie Hizballáhu v libanonskej spoločnosti. Hnutie má silné zastúpenie v parlamente a udržuje si ozbrojenú zložku. Spojencov má predovšetkým v Sýrii, ale aj v Iráne.
„Nech robia, čo chcú, len nech už zistia, kto ho zabil,“ počuť najčastejšie z úst Libanončanov sklamaných z „cédrovej revolúcie“, ktorú vyvolala práve vražda obľúbeného politika. Idealizmus zrodený v antisýrskych demonštráciách vystriedalo rozčarovanie a obavy o budúcnosť krajiny. Na voľbách, ktoré nasledovali po revolúcii, sa len v poldruhamiliónovom Bejrúte, kde žije takmer polovica Libanončanov, nezúčastnila ani tretina voličov. Politickú scénu následne opätovne ovládli sektárske rozpory. Ako silný hráč sa presadilo radikálne šiitské hnutie Hizballáh, ktoré nikdy nestálo na strane Harírího ani revolúcie.
Smrť Rafíka Harírího je stále otvorenou ranou libanonskej spoločnosti. Dodnes ostáva miláčikom väčšiny Libanončanov. Pôvodom bol Harírí chudobným synom zelinára z juhu Libanonu. Dvadsať rokov bol súčasťou libanonskej politiky. Sunnitský moslim, vždy oblečený v západnom štýle, zbohatol v Saudskej Arábii ako stavebný podnikateľ. Ako politik mal veľmi blízko k prezidentovi USA Bushovi či francúzskej hlave štátu Chiracovi, alebo saudskoarabskému kráľovi Fahdovi.
Dodnes si mnohí pamätajú, že Rafík Harírí vedel, ako na to. Investoval do ľudí. Aj do chudobných. Poskytoval štipendium mládeži, ale keď bolo treba, tak sa mu hodila aj jeho licencia na zber odpadu v Bejrúte. Keď to totiž nešlo po dobrom, tak stačilo zastaviť vyvážanie smetí a množiaca sa špina a zápach obmäkčili aj toho najzarytejšieho politického oponenta.