Matka Tereza Superstar
V mediálnom záujme mohla súťažiť s pápežmi. Prečo vynikla až tak, že sa stala najslávnejšou misionárkou druhej polovice minulého storočia? Úžasne predbehla dobu, nazdáva sa sociológ Gëzim Alpion. „Médiá sledovali jej dobročinnosť nepretržite od založenia prvého hospicu v Kalkate. Rýchlo pochopila význam masovej komunikácie, oveľa skôr ako iní charitatívni pracovníci,“ poznamenal pre Pravdu autor knihy s názvom Matka Tereza – svätica alebo celebrita?
Táto rodáčka z Macedónska dokonca predbehla Druhý vatikánsky koncil, ktorý v decembri 1965 upozornil na dôležitosť médií pri šírení viery. „Ona využívala tento nástroj vtedy už pätnásť rokov,“ podotkol Alpion, ktorý pôsobí na Birminghamskej univerzite.
Odpovede na výčitky
Matka Tereza sa zamerala na bedárov, chorých a hendikepované deti. „Keď vezmem z ulice hladného človeka a dám mu tanier s ryžou a krajec chleba, som šťastná. Odstránila som hlad,“ povedala v roku 1979, keď preberala Nobelovu cenu za mier.
Foto: SITA
Napriek svojej dobročinnosti si našla aj kritikov. Nielen preto, že potrat označovala za najväčšieho ničiteľa pokoja na svete a peniaze od darcov často využívala na otváranie nových kláštorov a nie na zlepšenie podmienok v hospicoch.
Vyčítali jej, že v týchto domovoch sa opakovane používajú podkožné ihly a že rádové sestry nerozlišovali medzi smrteľne chorými a liečiteľnými pacientmi. „O zdravotnú starostlivosť týchto ľudí sa pritom starajú dobrovoľníci bez lekárskych poznatkov,“ napísal doktor Robin Fox v roku 1994 v odbornom časopise Lancet.
Obrancovia Matky Terezy zdôrazňujú, že kritici nebrali do úvahy ťažké súvislosti. V daných podmienkach to bolo podľa nich maximum, čo úbožiaci na okraji spoločnosti mohli dostať. „Veľmi málo ľudí bolo ochotných dotknúť sa malomocných a pomôcť im. Veľa detí by vôbec neprežilo bez odhodlania dobrovoľníkov. Nedalo sa vždy čakať na zdravotnícky personál,“ povedala pre Pravdu americká autorka Joan Graff Clucasová, ktorá napísala životopisnú knihu o Matke Tereze.
Podobne sa vyslovil aj Alpion: „Tí, čo ju kritizujú, že chýbala prvotriedna lekárska starostlivosť, by si mali na týždeň vyskúšať prácu, ktorú vykonávala ako rádová sestra takmer 70 rokov.“ Pripomenul, že ešte dôležitejšie je nemýliť si jej poslanie: „Bola misionárka v službách Ježiša Krista a nie sociálna pracovníčka, ako sama hovorievala.“ Keď Alpion v roku 2005 navštívil hospic v Kalkate, starostlivosť o umierajúcich ľudí vraj na neho zanechala veľmi dobrý dojem.
Foto: SITA
Otec zomrel, otca našla
Korene pobožného a dobročinného príbehu Matky Terezy treba hľadať v jej detstve, nazdávajú sa obidvaja znalci misionárkinho života. „Sedávala v laviciach základnej školy, ktorá sa takpovediac pozerala do veľmi chudobnej časti mesta. Vtedy sa rozhodla, že bude pomáhať bedárom,“ tvrdí Clucasová.
Po smrti otca ju matka začala vychovávať ako rímskokatolíčku, hoci väčšinu veriacich tvoria v Macedónsku pravoslávni kresťania, pripomína spisovateľka. „Počas dospievania ju fascinovali knihy o misionároch, ako 12-ročná si povedala, že sa oddá náboženskému životu. O šesť rokov neskôr vstúpila do rádu loretánskych sestier ako misionárka,“ dodala Clucasová.
Úmrtie otca považuje Alpion za kľúčový moment mladosti neskoršej misionárky: „Bola to nečakaná, náhla smrť. Mala vtedy deväť rokov a snažila sa nahradiť si stratu biologického otca od Boha pochádzajúcim otcom, ktorý by ju nikdy neopustil. Znamenalo to pre ňu slúžiť Ježišovi, ktorý jej pomáhal vyrovnať sa s odchodom hlavy rodiny.“ Doplnil, že Matka Tereza potom objavila Krista ako svojho otca v podobe najchudobnejších ľudí v Kalkate a ochote im pomáhať.
