Americké bojové operácie sa končia. Iračania majú strach z budúcnosti

S ukončením bojovej roly amerických jednotiek získal Irak nezávislosť a jeho bezpečnostné sily budú teraz samotné čeliť všetkým hrozbám, či už domácim alebo zahraničným. Povedal to iracký premiér Núrí Málikí. Zároveň zdôraznil, že iracké sily sú schopné zaistiť bezpečnosť krajiny.

31.08.2010 14:29
americký vojak, Irak Foto: ,
Americkí vojaci v uliciach irackých miest bude už len minulosťou.
debata (47)

„Irak je dnes zvrchovaný a nezávislý,“ povedal Málikí v televíznom prejave k národu pri príležitosti ukončenia bojových operácií amerických jednotiek v Iraku po viac ako sedemročnej prítomnosti. Do utorka sa z Iraku stiahla väčšina bojových jednotiek USA. V krajine zostáva necelých 50-tisíc amerických vojakov v roli výcvikových a podporných jednotiek irackých vládnych síl.

„Naše bezpečnostné sily sa ujmú zaisťovania bezpečnosti a ochrany krajiny a budú odstraňovať všetky hrozby, ktorým musí čeliť, či už domácim alebo zahraničným.“

Záverečná etapa americkej vojenskej kampane v Iraku, ktorá sa začala inváziou v marci 2003, sa začne ceremoniálom v stredu. Za prítomnosti amerického viceprezidenta Josepha Bide bude 1. septembra vyhlásená operácia Nový úsvit (New Dawn), ktorá má byť začiatkom konca americkej vojenskej prítomnosti v Iraku.

V noci na stredu sa k situácii vysloví aj americký prezident Barack Obama. Pred prejavom z Oválnej pracovne Bieleho domu, v ktorom oficiálne oznámi ukončenie bojovej misie amerických jednotiek v Iraku, Obama navštívil vojenskú základňu v Texase, kde sa stretne s vojakmi.

Zatelefonuje tiež svojmu predchodcovi Georgeovi Bushovi, ktorý s podporou niekoľkých ďalších krajín prijal v roku 2003 kontroverzné rozhodnutie o spojeneckej invázii do Iraku. Obama, ktorý bol v tej dobe senátorom v štáte Illinois, bol ostrým odporcom invázie. A svoj názor nezmenil dodnes, povedal hovorca Bieleho domu Robert Gibbs. Prezident si vraj stále myslí, že vstúpiť do vojny v Iraku bola chyba, ktorá vyšla draho.

Obama ale vždy robil rozdiel medzi politickým rozhodnutím vyslať vojakov do Iraku a ich nasadením v teréne. Chystaný prejav by mal byť preto ďalšou príležitosťou vzdať česť americkým vojakom. Od roku 2003 ich bolo nasadených v Iraku viac ako milión a približne 4400 ich padlo.

Obamov prejav sa má týkať aj situácie v Afganistane. Na rozdiel od invázie do Iraku prezident obhajuje inváziu do Afganistanu ako opodstatnenú. V stávke je v tomto prípade podľa neho bezpečnosť USA voči organizácii al-Kájda.

Na vrchole vojenského ťaženia v roku 2007 mala americká armáda v krajine 170-tisíc mužov, ich poslaním bolo pacifikovať krajinu po zničení režimu zvrhnutého diktátora Saddáma Husajna. Všetky americké jednotky majú krajinu opustiť do konca budúceho roka.
Iracké bezpečnostné sily preberajú od Američanov zodpovednosť za situáciu v krajine v období zdĺhavej politickej krízy v Iraku. Od marcových parlamentných volieb nemá Irak stále ešte vládu. Miera násilia sa síce za posledné dva roky výrazne znížila, súčasné mocenské vákuum však nahráva extrémistom a radikálom, ktorých aktivita rastie.

Iračania všeobecne odchod Američanov, ktorých prítomnosť vnímali ako okupáciu, vítajú. Zároveň sa však obávajú budúcnosti.

47 debata chyba