Za hlavný motív presadzovania vojenského riešenia označil Blair „hnev kvôli tomu, čo sa vtedy dialo v Kosove“. Nástojenie britského expremiéra na vojenskej intervencii proti vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR) údajne spôsobilo veľký tlak v dovtedy vynikajúcich vzťahoch s americkým exprezidentom Billom Clintonom.
Blair vo svojich pamätiach s názvom A Journey (Cesta) v 30-stranovej kapitole nazvanej „Kosovo“ opisuje svoju úlohu v bombardovaní Juhoslávie zo strany NATO kvôli „etnickým čistkám v Kosove“.
„Američania podľa neho nemali až tak záujem o vojenské riešenie, pretože ho nebolo jednoduché predložiť americkej verejnej mienke. Na rozdiel od konfliktu v Afganistane a Iraku bolo veľmi ťažké vyjadriť, čo sú priame záujmy USA v Kosove,“ citovala z Blairových pamätí spravodajská stanica BBC.
Zásadné nástojenie Blaira na „vojenskom riešení kosovskej krízy“ sa principiálne dáva do súvislosti s jeho už dobre známym postojom k tzv. „humanitárnej intervencii“, dodala BBC.
Blair napísal, že Kosovo preňho bolo v podstate morálnou otázkou a „definovalo jeho videnie zahraničných a vojenských intervencií vôbec“.
Podľa BBC sa zdá, že Blair neľutuje ani jedno svoje rozhodnutie z tých čias. Ako britský expremiér dodal, nedá sa povedať, že by boli dnes všetky problémy Balkánu vyriešené, ale „tento priestor, ktorý bol viac ako jedno storočie synonymom nestability, má aspoň šancu na lepšiu budúcnosť“.
Dnešné Srbsko Blair vo svojich memoároch nespomenul ani raz a nezaoberal sa ani jednostranným vyhlásením nezávislosti Kosova, pripomenul RTS.