Externý redaktor časopisu The Atlantic Jeffrey Goldberg sa minulý týždeň v Havane spýtal pri obede Fidela Castra, či má ešte cenu vyvážať kubánsky ekonomický systém do iných krajín. Podľa Goldbergovho blogu mu Castro odpovedal, že „kubánsky model nefunguje ani nám“. Goldberg sa nesnažil toto prekvapujúce vyhlásenie do hĺbky „pitvať“, ale je presvedčený, že je jasné, čo tým chcel Fidel povedať.
„Povedal to neformálne, ale nežartoval,“ napísal Goldberg v elektronickom odkaze pre americký regionálny denník El Nuevo Herald, ktorý vychádza v Miami na Floride. „Myslím si, že to bolo čestné priznanie z jeho strany, že jeho brat Raúl musí dať znovu dohromady ekonomický systém, aby krajinu udržal na hladine.“
Goldberg požiadal znalkyňu kubánskych pomerov Juliu Swigovú, aby bola prítomná pri rozhovore s Castrom a jeho odpovede analyzovala. „Podľa mňa to bolo konštatovanie, že v kubánskom systéme má štát príliš veľkú rolu v hospodárskom živote,“ interpretovala Sweigová odpoveď. Kubánsky vodca podľa neho ale nechcel poprieť revolúciu.
V prvej časti interview Castro radil Ahmadínedžádovi, aby nepopieral holokaust. Mieru podľa neho lepšie poslúži uznanie dejín antisemitizmu. Je potrebné sa pokúsiť pochopiť, prečo sa Izraelčania boja o svoju existenciu, poznamenal. Židovský národ v dejinách podľa neho „ohovárali oveľa viac ako moslimov a pripisovali mu zodpovednosť za všetko“.
Castro tiež okrem iného priznal, že jeho návrh Sovietom z roku 1962, aby v prípade amerického útoku na Kubu podnikli na USA jadrový útok, možno nebol najlepší.
Osemdesiatštyriročný Castro, ktorý v roku 2006 kvôli ťažkej chorobe odovzdal vedenie štátu svojmu mladšiemu bratovi Raúlovi, sa po štyroch rokoch v ústraní začal v posledných týždňoch často objavovať na verejnosť. Nezriedka pritom hovoril o nutnosti predísť použitiu jadrových zbraní, ktoré podľa neho hrozia kvôli sporu medzi Izraelom a USA na jednej a Iránom na druhej strane.