Ale plány na podobný kúsok ďalšieho nevýznamného pastora Terryho Jonesa si tento rok získali celosvetovú pozornosť médií. Jonesove plány vyvrcholili vo štvrtok, keď pastor najskôr oznámil, že akciu ruší a neskôr, že len pozastavuje prípravy na tzv. Medzinárodný deň pálenia koránu pri príležitosti sobotňajšieho deviateho výročia teroristických útokov z 11. septembra 2001.
Na rozdiel od pálenia koránu, ktoré zorganizovali baptisti z WBC, sa plánovaný Jonesov čin časovo prepojil s kauzou okolo navrhovanej stavby moslimského komunitného strediska v blízkosti miesta, kde stáli mrakodrapy zničené počas septembrového útoku a priživil sa aj na neutíchajúcej diskusii o slobode prejavu a vyznania.
Jonesovi sa podarilo dostať do centra pozornosti okolo týchto otázok a navŕšiť na ne svoju protiislamskú kauzu. Sám hovorí, že v júli a auguste vyhovel viac ako 150 žiadostiam o rozhovor, v ktorých vyjadroval svoje názory na islam a jeho právo šaria. Do polovice tohto týždňa boli jeho plány na pálenie koránu hlavnou udalosťou mnohých spravodajských televíznych staníc, čo je mimoriadna dávka pozornosti venovaná tak okrajovej postave s minimálnym počtom stúpencov.
Na pastorových tlačovkách bolo viac ľudí ako na kázňach
Vo štvrtok americký prezident Barack Obama Jonesov plán odsúdil a jeho tlačový tajomník Robert Gibbs adresoval kritiku voči médiám, keď vyhlásil, že na „Jonesových tlačových konferenciách je viac ľudí ako počas jeho kázní“. Jonesov plán, ktorý prvýkrát zverejnil v júli, si do augusta pomaly získaval pozornosť, predovšetkým v zahraničí. V USA sa stal správou číslo jeden po tom, čo sa v Afganistane proti Jonesovi konali protesty, a po tom, čo veliteľ síl USA a NATO v Afganistane David Petraeus varoval, že pálenie koránu môže ohroziť vojakov.
„Predtým ako vypukli nepokoje a ako o ňom začali hovoriť hlavy štátov, mohla byť o ňom len malá zmienka v správe o pripomenutí si 11. septembra,“ hovorí šéfeditorka agentúry AP Kathleen Carrollová. „Teraz to už túto hranicu presiahlo.“
Svojim spôsobom sú udalosti tohto týždňa vyvrcholením nenávistných vyhlásení a činov Jonesa a niekoľkých desiatok členov jeho kongregácie z uplynulého roku. Jones rozbúril vlny v Gainesville v lete 2009, keď pred svojím kostolom vyvesil nápil „Islam je dielom diabla“. Denník The Gainesville Sun (ktorý vlastní spoločnosti The New York Times) o tom napísal s titulkom „Antiislamský nápis na kostole vyvolal nevôľu komunity“.
Protesty kongregácie pokračovali na jeseň, keď niektoré deti zo zmienenej cirkvi prišli do školy v antiislamských tričkách, po čom nasledoval ďalší článok v miestnej tlači. Ten už prebrala AP a po nej ďalšie médiá, vrátane USA Today či arabské spravodajské siete Al-Arabíja.
Jones bol dokonca hosťom na CNN
Uvedená cirkev „od toho prvého bilbordu prakticky nedala pokoj“, vyhlásila Jacki Levineová, šéfredaktorka The Gaineswille Sun. Podľa nej reportéri opakovane diskutovali o tom, ako byť „zodpovedné“ pri informovaní o miestnom dianí. „Našľapovali sme tak opatrne, ako sa len dalo,“ konštatovala.
Jonesovo oznámenie, že spáli korán, najskôr pritiahlo len malú pozornosť. Prvý krátky článok o ňom sa objavil na internetovej stránke Religion News Service. O tomto článku sa však potom zmienili väčšie servery ako Yahoo a dokonca v júli už bol Jones hosťom v CNN, kde moderátor Rick Sanchez jeho plán označil za „šialený“. Dodal však, že má Jones „aspoň žalúdok prísť do jeho programu a nastaviť svoju tvár“.
A potom sa všetko už len stupňovalo, správy v médiách sa množili a násobili následnými reakciami a ohlasmi – i prijatými „protiopatreniami“. Ešte predtým, ako vo štvrtok Jones podmienečne odvolal svoje plány, oznámila agentúra AP, že nezverejní žiadne fotografie horiaceho koránu a s rovnakým vyhlásením potom prišla aj CNN či Fox News.
Táto epizóda možno prispela k aspoň malému spytovaniu svedomia spravodajských inštitúcií, uzatvára The New York Times. Chris Cuomo, hlásateľ správ na stanici ABC News, vo štvrtok napísal na svojom konte na Twitteri: „Som v médiách, ale myslím si, že médiá vdýchli tomuto páleniu koránu život… a to bolo nezodpovedné.“