Srbsko pod tlakom Európskej únie v poslednej chvíli vypustilo z pôvodného návrhu rezolúcie konštatovanie, že „jednostranné vyhlásenie nezávislosti nie je prijateľnou cestou pre riešenie územných sporov“. V schválenom texte sa namiesto formulácie vyzývajúcej Belehrad a Prištinu na rokovania o „všetkých otvorených otázkach“, teda aj o štatúte Kosova, spomína iba „dialóg“ pod patronátom EÚ. Otvorila sa tak cesta k novým srbsko-kosovským rozhovorom. Tie boli zablokované postojom Prištiny, že nezávislosť je hotová vec, o ktorej nemožno rokovať.
Pre tento spor obe strany odmietali sadnúť si za spoločný rokovací stôl. Kopili sa tak neriešené problémy, ktoré strpčovali každodenný život Albáncov i Srbov v Kosove. Podľa diplomatických zdrojov v Bruseli, na ktoré sa odvoláva srbský denník Politika, by sa srbsko-kosovský dialóg mohol obnoviť do konca tohto roku. Mali by sa tak začať odstraňovať ťažkosti pri dodávkach elektriny, plynu, vody, ale aj v doprave a telekomunikáciách, ktoré vyplývajú z toho, že prevažne Srbmi obývaný sever Kosova sa odmieta podriaďovať prištinským úradom.
Srbská vláda zdôrazňuje, že napriek terajšiemu kompromisu sa svojej južnej provincie nikdy nevzdá. „Je obrovský rozdiel medzi uznaním reality a uznaním Kosova,“ myslí si aj analytik Zoran Lučič. „Realita je voči nám tvrdá a voliči to jasne vidia,“ dodal pre denník Blic. Nacionalistická opozícia síce obviňuje vládu z kapitulácie a volá po predčasných voľbách, verejnosť však podľa Lučiča viac zaujíma stav ekonomiky a európska budúcnosť krajiny.
Srbsko pri presadzovaní pôvodnej ostrej verzie rezolúcie nebolo bez šancí. Pri hlasovaní vo Valnom zhromaždení OSN totiž veľmoci na rozdiel od Bezpečnostnej rady nemajú právo veta. Zo 192 členských štátov pritom iba 71 doteraz uznalo nezávislosť Kosova. Symbolické víťazstvo presadením právne nezáväznej rezolúcie by však Belehrad vyšiel draho. Pohneval by si totiž Európsku úniu, do ktorej chce vstúpiť. Viaceré členské štáty únie varovali Belehrad, že ak nezmierni navrhovaný text, jeho žiadosť o získanie štatútu kandidátskej krajiny zablokujú. Vďaka ústupku má Belehrad šancu stať sa kandidátskou krajinou EÚ do konca tohto roka a do dvoch rokov by mohol dostať zelenú aj na začatie predvstupových rokovaní.