Švédski demokrati, ako sa extrémistická strana nazýva, budú mať v parlamente dvadsať poslancov a bez ich podpory nemôže mať ani jeden z dvoch hlavných politických blokov väčšinu.
„Chcem, aby sme ukázali, že v našej krajine rasizmus nestrpíme,“ tvrdí Felicia Margineanuová. Sedemnásťročná Švédka rumunského pôvodu na protest proti extrémistickej politike vyzvala na sociálnej sieti Facebook. Jej výzva na demonštráciu padla na úrodnú pôdu a večer sa na populárnom štokholmskom námestí zišlo asi šesťtisíc ľudí. „Chcem, aby sme sa zišli a ukázali, že si želáme multikultúrne Švédsko,“ vyzvala Margineanuová.
Švédski extrémisti získali vo voľbách takmer šesť percent hlasov, takmer dvojnásobok v porovnaní s voľbami pred štyrmi rokmi. Okrem návratu ku koreňom a podpory švédskej národnej identity bolo hlavným bodom ich programu obmedzenie prisťahovalectva o 90 percent. Líder extrémistov Jimmie Akesson pritom odkázal tradičným švédskym stranám, že práve ich prístupu k otázke imigrantov vďačia za volebný úspech.
„Náš výsledok je odpoveďou na extrémnu prisťahovaleckú politiku, ktorá otriasla švédskou spoločnosťou,“ tvrdí Akesson. Teší sa, že hoci doteraz s jeho stranou nikto nechcel mať nič spoločné, teraz bude agendu nastoľovať aj on. „Ak ostatné strany nechcú strácať hlasy v náš prospech, budú musieť zmeniť svoj postoj k integrácii cudzincov a imigrácii,“ povedal pre Švédsky rozhlas.
Švédsko bolo pritom doteraz vnímané ako jedna z najpohostinnejších krajín. Útočisko v nej roky nachádzali kurdskí utečenci, usídlili sa tam mnohí obyvatelia Bosny po juhoslovanských vojnách, obyvatelia Rwandy a Švédsko prijalo najväčší počet Iračanov, ktorí utekali pred násilím vo vlasti.
To však prinieslo i problémy, ešte zvýraznené hospodárskou krízou. Akesson tvrdí, že dvere otvorené dokorán už Švédsko neunesie.
Ostatné politické strany spoluprácu so Švédskymi demokratmi vylučujú aj pre ich pôvod. Nacionalistická strana, ktorá sa dnes bráni voči obvineniam z rasizmu, totiž postupne vznikala zlučovaním a pohlcovaním krajne pravicových hnutí. Jedno z nich, hnutie Zachovajme Švédsko švédske, napríklad kedysi požadovalo udeľovať status utečenca len pre ľudí nordickej rasy, umožniť prisťahovalectvo výhradne z etnicky a kultúrne príbuzných krajín, či zakázať medzinárodnú adopciu.
Úspech Švédskych demokratov najviac skomplikoval situáciu víťaznému bloku stredopravých strán, ktoré nedokážu zostaviť väčšinovú vládu. Občianskej aliancii chýbajú v 349-člennom parlamente tri hlasy k nadpolovičnej väčšine. Premiér Fredrik Reinfeldt sa preto chce pokúsiť získať podporu zelených z opozičného, ľavicového bloku. Tí však zatiaľ neprejavili záujem.