Brazílčan Lula, najobľúbenejší politik sveta, končí v najlepšom

Brazília si na svoju prvú prezidentku bude musieť počkať do konca mesiaca. Dilme Rousseffovej k očakávanému víťazstvu v prvom kole chýbali len tri percentá, i tak si však viedla veľmi dobre.

04.10.2010 16:33
Luiz Inacio Lula da Silva Foto: ,
Luiz Inacio Lula da Silva.
debata

Bývalá marxistická partizánka totiž nemá žiadne skúsenosti z voleného úradu. Svoj volebný program si však vybrala šikovne a dal by sa zhrnúť do jedného slova: Lula.

Luiz Inácio Lula da Silva je najpopulárnejší prezident v brazílskych dejinách a ešte nedávno neznámu Roussefovú sám vybral za svoju nasledovníčku. Hlavu štátu, ktorú dlhodobo kladne hodnotí osem z každých desiatich Brazílčanov, však bude ťažké nahradiť.

„Aby som zaplnil prázdno, zmením si meno na Dilma Rousseffová,“ vtipkoval 64-ročný Lula da Silva o fakte, že po prvý raz od roku 1985 nebude jeho meno na žiadnej kandidátke. Brazília sa práve počas jeho pobytu v prezidentskom kresle postavila ekonomicky na nohy a začala si trúfať i na úlohu v globálnej politike, zodpovedajúcu piatej najľudnatejšej krajine sveta.

„Lulovu obrovskú obľubu medzi Brazílčanmi vysvetľujú tri faktory,“ vymenúva Kai Michael Kenkel, odborník na brazílsku politiku z Katolíckej univerzity v Riu de Janeiro. „Prezident je charizmatický a má za sebou jedinečný životný príbeh. Pochádza z veľmi chudobných pomerov, no dokázal sa stať vplyvným vodcom odborov v Sao Paule a neskôr politickým lídrom, ikonou vzostupu ľavice po konci diktatúry v roku 1984,“ uviedol Kenkel pre Pravdu. Lula, ktorého americký prezident Barack Obama označil za najpopulárnejšieho politika sveta, stavil na silné sociálne programy; tie zlepšili situáciu najnižších vrstiev a zabezpečili mu veľkú volebnú základňu. „Lula zdedil od svojho predchodcu Fernanda Cardosa silný ekonomický základ a i vďaka tomu, prísnemu dohľadu nad bankami a zvýšenému domácemu dopytu, vytvorenému jeho sociálnymi programami, Brazília prečkala krízu celkom dobre,“ tvrdí Kenkel.

Luiz da Silva, ktorý si úradne nechal zmeniť meno, aby obsahovalo aj prezývku Lula, začínal ako socialistický politik. Reformy, transformujúce ekonomiku i privatizáciu štátnych podnikov, však zachoval. Sám priznáva, že z pozícií niekdajšieho radikála ustúpil. „Nie je v tom trocha irónie, že bývalý šéf odborov, ktorý v uliciach kričal heslá, vyháňajúce Medzinárodný menový fond sa stal prezidentom, ktorý tejto inštitúcii splatil brazílsky dlh a ešte jej nakoniec aj požičiaval?“ vyjadril sa pre Financial Times. I to z neho spravilo rešpektovaného partnera. Brazília je napokon spoločne s Ruskom, Indiou a Čínou označovaná za jednu z ekonomík, ktoré sa vďaka rýchlemu rastu môžu do polovice storočia stať vo svete dominantnými.

„To, ako sa vysporiadal s hladom a zároveň to, že nerušil reformy predchádzajúcej hlavy štátu svetu ukázalo politika, líšiaceho sa od bežných latinskoamerických populistických prezidentov,“ povedal pre Pravdu Marcos Alan Ferreira z Vysokej školy marketingu, ktorý sa špecializuje na medzinárodné vzťahy. „K nárastu brazílskej sily síce prispel i všeobecný stav svetovej ekonomiky, no orientácia na vzťahy so štátmi južnej pologule pomohli Brazílii k získaniu pôsobivého postavenia,“ tvrdí Ferreira. Tento moment si všíma i Jeffrey Cason, expert na brazílsku politiku z americkej Middleburskej vysokej školy. „Lula zdôrazňoval vzťahy s ostatnými rozvojovými štátmi, následkom čoho sa dostal do pozície lídra rozvojového sveta a získal až status rockovej hviezdy,“ povedal pre Pravdu. Na druhej strane, jeho veľmi dobré vzťahy s venezuelským prezidentom Hugom Chávezom, či iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínedžádom, sú často terčom kritiky. Lulovi sa navyše nevydaril pokus o riešenie krízy s iránskym jadrovým programom. Nepriblížil sa ani k splneniu svojho cieľa, získaniu stáleho kresla pre Brazíliu v Bezpečnostnej rade OSN.

Lula ako prezident po ôsmich rokoch končí, ak však vo voľbách koncom októbra podľa očakávaní zvíťazí jeho chránenkyňa Rousseffová, zostane cez ňu významou postavou brazílskej politiky. Dokonca sa špekuluje, že si len dáva prestávku – podľa brazílskej ústavy nemôže byť zvolený trikrát po sebe, s pauzou však hej.

„Možno by sa mohol stať medzinárodným hlasom boja proti chudobe a hladu, možno získať pozíciu v OSN alebo podobnej inštitúcii,“ rozmýšľa Ferreira o Lulovi, ktorého magazín TIME zaradil medzi najvplyvnejších globálnych lídrov a ktorého španielsky denník El País s francúzskym Le Monde dokonca vyhlásili za Muža roka 2009. „Ak sa vydá na túto dráhu, jeho úloha bude skôr celosvetová ako latinskoamerická,“ tvrdí aj Cason, podľa ktorého brazílsky prezident už prerástol regionálnu úroveň.

debata chyba