Experimenty s grafenom by mohli viesť k vývoji nových materiálov a k „výrobe inovačnej elektroniky,“ uviedla švédska akadémia.
Kryštály grafenu tvorí extrémne tenká sieť jednej vrstvy atómov uhlíka usporiadaných do šesťuholníkových tvarov. Unikátne na tomto materiáli je, že jeho elektróny sa správajú, ako keby nemali žiadnu hmotnosť a pohybovali sa rýchlosťou svetla. Vďaka svojím vlastnostiam, medzi ktoré patrí polovodivosť a priepustnosť pre svetlo, sa počíta s využitím grafenu pri výrobe nových tranzistorov, mikroprocesorov, pamäti i displejov a fotovoltaických článkov.
„Vďaka tomu, že je prakticky priesvitný a dobre vodivý, je grafen vhodný pri výrobe priehľadných dotykových obrazoviek, svetelných panelov a možno dokonca solárnych článkov,“ spresnila švédska akadémia.
Foto: TASR
Päťdesiatjedenročný Geim je holandský občanom, 36-ročný Novoselov má britské i ruské občianstvo. Obaja sa narodili v Rusku, kde začali so svojou vedeckou kariérou.
Obaja vedci si cenu dotovanú desiatmi miliónmi švédskych korún prevezmú na slávnostnej ceremónii odovzdávania Nobelových cien 10. decembra, v deň 114. výročia úmrtia zakladateľa ocenenia, švédskeho chemika Alfreda Nobela.
Ocenenie za fyziku je druhé z piatich Nobelových cien, ktoré udelia tento týždeň. V pondelok získal Nobelovu cenu za medicínu „otec“ umelého oplodnenia, Brit Robert Edwards.
V stredu Švédska kráľovská akadémia vied oznámi meno oceneného za chémiu, vo štvrtok vyhlási laureáta Nobelovej ceny za literatúru. V piatok sa svet z nórskeho Osla dozvie meno laureáta Nobelovej ceny za mier. V pondelok potom udelia cenu za ekonómiu.