Ako ste sa dozvedeli o možnosti podporovať dieťa v Afrike, o jeho adopcii na diaľku?
Na stole svojho priateľa, teraz už manžela, som videla fotku černošského chlapčeka a obrázok obrovskej žltej žirafy. Zaujalo ma to, povedal mi, že podporuje dieťa v Afrike. Tak som sa rozhodla, že sa na to podujmem aj ja. Zapojila som sa do projektu Malaika v rámci Nadácie Interga. Ponúkla mi dieťa, ktorému so začala pomáhať.
Aký zmysel to má pre vás?
Ide o deti v núdzi. Ich celé rodiny žijú v ťažkých podmienkach. To je podnet prečo pomôcť. Rodina dieťaťa, ktoré podporujem ja, má mesačný príjem, myslím, 17 eur. A je ich deväť. Dieťa v škole dostane jedlo, pomôcky, základnú zdravotnú starostlivosť. Dočítala som sa tiež, že deti tam chodia na vyučovanie aj desiatky minút. Som učiteľka. Moji žiaci, ktorí musia prejsť päť či desať minút, šomrú, že musia byť v triedach. Tak si vravím: Fíha, dieťa v Etiópii ide do školy 45 minút a ešte sa z vyučovania teší. To si naozaj zaslúži podporu. Aj skúsenosti z mojej práce ma trocha nakopli pri rozhodnutí.
Odporučili by ste tento projekt ďalším ľuďom?
Určite. Ide o sumu 20 eur mesačne, čo skutočne nie je až tak veľa. Keď si uvedomíte, čo všetko to tomu dieťaťu dáva, ako pomôže jeho rodine, tak sa to určite oplatí. Projekt má moju plnú dôveru. Myslím, že sa ľudia nemusia báť, že by ich peniaze nešli do správnych rúk.
Plánujete teda pokračovať v podpore svojho dieťaťa, aký s ním máte kontakt?
Chcem pokračovať, hoci sa rodina môjho dieťaťa Ester odsťahovala za prácou. Podporovala som ju rok. Dostala som však nové dievčatko. Volá sa Askalé, má desať rokov. Kontakt s dieťaťom je dva-tri razy do roka, keď si vymeníme listy, prípadne malé darčeky. Je trocha smutné, ako to dopadlo s Ester, ale teším sa na budovanie vzťahu s Askalé.