Šestnásť mesiacov pred prezidentskými voľbami sa na úroveň štatistickej chyby scvrkol aj rozdiel vo volebných preferenciách oboch favoritov. Rusov, ktorí si želajú, aby sa Putin vrátil do Kremľa, je už len o tri percentá viac ako tých, ktorí by tam aj po roku 2012 najradšej videli Medvedeva.
Putin sa ešte pred dvoma mesiacmi tešil o päť percent vyššej podpore ako Medvedev a jeho náskok ako favorita nasledujúcich prezidentských volieb sa zdal nedostižný. Čo sa odvtedy zmenilo? Analytici tvrdia, že šéf Kremľa začal pôsobiť dojmom oveľa samostatnejšieho politika. Z tieňa premiéra, ktorého verejnosť neprestáva vnímať ako národného vodcu, vystúpil aj vďaka tomu, že krajina teraz prežíva jedno zo svojich pokojnejších období.
„V poslednom čase sa Medvedev postaral o viac informačných výstupov, ktoré zodpovedajú očakávaniam Rusov,“ myslí si námestník riaditeľa ústavu Levada Alexej Graždankin. „Patrí sem Medvedevom iniciované zosadenie primátora Moskvy Jurija Lužkova, ktoré obyvateľstvo celkovo privítalo, ako aj reforma polície a boj s korupciou, čo si ľudia viac spájajú s Medvedevom ako s Putinom,“ dodal pre denník Vedomosti. Prezident u občanov boduje aj tým, ako osobne robí previerky cien potravín v obchodoch a za ich neodôvodnené predražovanie hrozí šéfom regiónov postihom.
Popularitu si získal aj záujmom o výšku penzií a nájomného. Sociológovia si tiež na krivke podpory prezidenta a premiéra všimli, že kým v časoch otrasov, ako sú teroristické útoky a ozbrojené konflikty, sa ľudia utiekajú pod ochrannú ruku Putina, keď je situácia stabilná a riešia sa otázky denného života, viac im imponuje štýl vládnutia Medvedeva. Prieskum ústavu Levada navyše ukázal, že Rusi si už neželajú len vodcu s pevnou rukou (51 percent), ale aj takého, ktorý dokáže nachádzať kompromisy so všetkými spoločenskými a politickými silami v krajine (39 percent).
Medvedev ani Putin sa netaja tým, ako veľmi im záleží na spoločenskej podpore. Obaja pred časom naznačili, že práve na základe nej sa rozhodnú o svojom ďalšom politickom pôsobení. V ich súťaži o najvyššiu priečku rebríčka popularity sa tak napokon môže rozhodnúť o tom, kto bude v rokoch 2012 až 2018 hlavou štátu, myslí si sociologička Ruskej akadémie vied Oľga Kryštanovská. „Neraz hovorili o tom, že sa medzi sebou dohodnú, kto z nich bude kandidovať. A ich rozhodnutie vraj bude závisieť od politickej situácie a od toho, koho si ruský ľud bude viac želať na tomto poste. Treba to preto vnímať ako akési primárky,“ povedala pre BBC.
Tieto „primárky“ podľa ruských analytikov potrvajú ešte prinajmenšom rok. „Predpokladám, že meno prezidentského kandidáta vládneho tandemu sa dozvieme až koncom budúceho roku,“ povedal pre Pravdu Alexej Makarkin z Centra politických technológií. S jeho predpoveďou súhlasí aj analytička moskovského Carnegieho centra Maša Lipmanová. Podľa nej súťaž medzi prezidentom a premiérom zatiaľ nevyzerá nijako dramaticky. „Fungujú ako tandem, jeden voči druhému sú lojálni, a nech by ktokoľvek tvrdil opak, stále nevidíme príznaky, že by sa dostávali do vzájomných konfliktov,“ uviedla pre Pravdu. „Ak niekde môžu vzniknúť rozbroje, tak medzi elitami napojenými na Medvedeva a Putina, kde už možno pozorovať nervozitu, trenia i rozbroje,“ dodala.
Makarkin však nepredpokladá, že by sa tento „podkobercový“ zápas medzi dvoma centrami moci mal preniesť aj na vzťah Medvedeva s Putinom. „Sú ako na tandemovom bicykli, kde musia spoločne šliapať do pedálov,“ myslí si, „ak sa pustia do seba navzájom, obaja si rozbijú nos.“