Loď v stredu opustila vojenská posádka a starostlivosť o ňu v priebehu dvoch až troch mesiacov prevezmú civilní zamestnanci. Na palube krížnika, ktorý sa stal jednou z najväčších pamätihodností Petrohradu, sa za posledného pol storočia vystriedalo vyše 30 miliónov návštevníkov.
Počas sovietskej éry bol krížnik kotviaci na rieke Neve ako komunistický symbol rozmaznávaný štátom, stranou, mestom i armádou. Ani po rozpade Sovietskeho zväzu krížnik nestratil na príťažlivosti, hoci začal slúžiť aj na komerčné účely. Miliardár Michail Prochorov, jeden z najbohatších Rusov, si napríklad vlani v lete Auróru prenajal na honosnú súkromnú oslavu. Pobúrenie komunistov vyvolali chýry, podľa ktorých sa na legendárnej lodi nakrúcal aj pornografický film.
Velenie vojenského námorníctva sa rozhodlo zbaviť sa „bojovej lode číslo 1“ práve pod ťarchou týchto škandálov. Verejnosť sa totiž pýtala, ako je možné usporadúvať bujaré večierky na palube vojenského plavidla. Auróra sa teraz oficiálne stane filiálkou vojensko-námorného múzea, ktorého vedenie tvrdí, že legendárna loď, veteránka troch vojen a dvoch revolúcií, už nikdy viac nebude dejiskom nedôstojných zábav. Po odmietnutí ponuky Prochorova na štedrý sponzoring má financovaniu prevádzky krížnika pomôcť spoplatnenie jeho návštevy. Doteraz si ho záujemcovia mohli prezrieť zadarmo.
Vojenskú posádku majú nahradiť kvalifikovaní zamestnanci múzea, väčšinou veteráni vojenského námorníctva. Jediným aktívnym vojakom na palube zostane kapitán. Úloha čestnej stráže, ktorá na lodi vztyčuje ruskú vlajku, má pripadnúť kadetom vojensko-námorného učilišťa. Vedenie Petrohradu si od prevzatia pod správu múzea sľubuje väčšiu starostlivosť o exponáty, ako aj celkový stav historického plavidla.
Slepý výstrel z Auróry dal boľševikom pred 93 rokmi signál na dobytie Zimného paláca. Bojová sláva krížnika sa tým však neskončila. Ešte za druhej svetovej vojny sa loď aktívne zapojila do obrany Leningradu obkľúčeného nacistickým wehrmachtom.
