„Manžela odvliekli z nemocnice neznámi muži v civile nevedno kam,“ citoval portál Newsru Oľgu Nekljajevovú. Jej muža, prezidentského kandidáta Vladimira Nekljajeva najprv zbili do bezvedomia na námestí a potom zrejme násilne previezli do vyšetrovacej väzby.
Dlhoročný vládca Lukašenko získal 79,67 percenta hlasov, ale podľa jeho súperov bol tento údaj sfalšovaný. Žiadny z opozičných prezidentských kandidátov neprekročil päť percent podpory.
Lukašenko vyhral voľby štvrtý raz za sebou. Keď mu vyprší najnovší mandát, tento obdivovateľ niekdajšieho sovietskeho impéria prekoná dvomi desaťročiami pri kormidle moci generálneho tajomníka komunistickej strany Leonida Brežneva, ktorý panoval 18 rokov.
Staronový prezident, ktorý má prezývku posledný európsky diktátor, označil opozičnú demonštráciu za banditizmus a účastníkov za vandalov. „Všetci pôjdu do väzenia podľa zákona. Už sú pripravení sudcovia a tribunál. Žiadna revolúcia v Bielorusku nebude,“ citovala ho agentúra ČTK.
Lukašenko zároveň odmietol výčitky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), podľa ktorej voľby nezodpovedali medzinárodným pravidlám. Jej pozorovatelia sa zhodli na vyhlásení, že Bielorusko musí ešte prejsť dlhú cestu, aby sa hlasovanie dalo označiť za slobodné. „Voľby neposkytli krajine nový štart, ktorý potrebovala,“ poznamenal šéf monitorovacej misie Tony Lloyd.
OBSE poukázala na to, že zatiaľ čo voľby prebehli bez problémov, sčítanie hlasov vykazovalo prvky vážnych pochybností o férovosti. „V niektorých volebných miestnostiach dostali členovia komisie pokyn, aby opoziční pozorovatelia stáli najmenej tri metre od stola, na ktorom rátali hlasovacie lístky,“ uviedol pre Pravdu jeden bieloruský politológ, ktorý v obave pred prenasledovaním chcel zostať v anonymite.
S napätím sa očakávala reakcia Kremľa, pretože ruská televízia na jeseň vysielala seriál dokumentov, ktoré Lukašenka vykreslili ako mocibažného psychopata a likvidátora kritikov režimu. Prezident Dmitrij Medvedev však poskytol neutrálne znejúci komentár: „Voľby v Bielorusku sú vnútornou záležitosťou Bieloruska. Bez ohľadu na to, kto túto krajinu riadi, vždy budeme patriť medzi najbližšie štáty,“ citovala ho agentúra Reuters.