„Zverejnením tejto správy si z Poľska uťahujú. A je to dôsledok toho, že vyšetrovanie je v rukách Rusov,“ vyhlásil Jaroslaw Kaczyński. Správa ruskej komisie podľa neho „jednostranným spôsobom a bez dôkazov obviňuje poľských pilotov a Poľsko, pričom mnohé otázky zostávajú nezodpovedané“. „Nepočul som dnes nič, čo by vyvrátilo, alebo potvrdilo hypotézu o vražde,“ vyhlásil Kaczyński.
„Správa si z Poľska robí žarty,“ dodal Kaczyński. Tvrdí, že jej autori jednostranne zvaľujú vinu na poľských pilotov a na Poľsko. To, že ruská strana došla k takému záveru, je podľa Kaczyńského dôsledkom rokovania poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý prenechal vyšetrovanie leteckej katastrofy Rusom.
Hovorca poľskej vlády krátko po zverejnení ruskej správy informoval, že premiér Donald Tusk predčasne končí návštevu Talianska a vracia sa do Varšavy, aby sa mohol podrobne zoznámiť s aktuálnou situáciou vo vyšetrovaní.
Katastrofu poľského lietadla pri Smolensku zavinili chyby posádky, ktorá bola vystavená psychickému nátlaku nadriadených. Vyplýva to zo záverečnej správy ruských expertov, ktorú v Moskve predstavila šéfka Medzištátneho leteckého výboru Tatjana Anodinová.
Predchádzajúcu verziu správy Varšava odmietla akceptovať, pretože ignorovala úlohu ruských dispečerov na nešťastie. Ale ani nová verzia zjavne nepripúšťa žiadne ruské pochybenie. Poľské úrady na nový dokument zatiaľ oficiálne nereagovali.
Pri páde poľského vládneho lietadla pri Smolensku minulý rok 10. apríla zahynul poľský prezident Lech Kaczyński a ďalších 95 ľudí na palube, prevažne vysoko postavených poľských činiteľov. Delegácia si šla uctiť pamiatku poľských dôstojníkov, ktorých v Katyni pri Smolensku postrieľala za druhej svetovej vojny sovietska tajná polícia NKVD.
„Musíme zverejniť pravdu, akokoľvek trpkú, o príčinách katastrofy. Je to naša povinnosť,“ povedala Anodinová. „Bezprostrednou príčinou leteckého nešťastia sa javí to, že sa posádka za nepriaznivého počasia včas nerozhodla preletieť na záložné letisko. Lietadlo klesalo v podmienkach, keď nebolo vidieť pozemné orientačné body. Posádka patrične nereagovala na varovanie systému včasnej výstrahy (pred zrážkou so zemou). To viedlo ku katastrofe,“ vyhlásila.
Generál Blasik bol u pilotov do konca, v krvi mu zistili alkohol
Lietadlo bolo v poriadku, ale nedostatky našla správa Medzištátneho leteckého výboru už v príprave na let a výcvik posádky. Piloti ignorovali aj opakované varovania pred zlým počasím a nízkou viditeľnosťou na smolenskom letisku a pri pokuse o pristátie prudko klesali, a to aj pod úroveň sto metrov nad zemou, ktorú im povolil dispečer.
Podľa Anodinovej sa však piloti mohli obávať nespokojnosti svojho hlavného pasažiera (mala na mysli prezidenta Lecha Kaczyńského) v prípade preletu na záložné letisko a tak podstúpili „obrovské riziko“. Nátlak podľa psychológov predstavovali návštevy vysokých činiteľov u pilotov, veliteľa vojenského letectva Andrzeja Blasika a šéfa protokolu Mariusza Kazanyho. V krvi generála Blasika, ktorý sa až do zrážky so zemou nachádzal v kabíne pilotov, bol zistený alkohol v množstve 0,6 promile. Samotní piloti však podľa pitvy nepili.
Predchádzajúcu verziu ruskej správy Varšava odmietla akceptovať kvôli ignorovaniu roly ruských dispečerov pri nešťastí. Podľa šéfa technickej komisie Medzištátneho leteckého výboru Alexeja Morozova však poľské výhrady nemali technický charakter a tak sa do správy dostalo asi 20 až 25 percent poľských pripomienok. Dispečeri podľa ruských pravidiel vraj v danom prípade nemohli pristátie zakázať, kapitán sa rozhodol sám pokúsiť sa pristáť na základe palubných prístrojov.
Závery správy podporil aj premietnutie filmu, ktorý rekonštruoval let poľského Tu-154 od vstupu do ruského vzdušného priestoru.
Poliaci prvú verziu vyšetrovacej správy odmietli
Varšava si spočiatku pochvaľovala ruskú ústretovosť pri vyšetrovaní nehody. Ale pôvodný ruský návrh záverečnej správy o príčinách katastrofy, ktorý odovzdali minulý rok v októbri, poľský premiér Donald Tusk odmietol akceptovať a dokumentu vytkol povrchnosť, chyby a neopodstatnenosť niektorých záverov. Dvestodesaťstranovú správu vrátili Poliaci s výhradami, ktoré spísali do 148 strán.
Záverečnú správu v stredu Medzištátny letecký výbor odovzdal poľskej strane prostredníctvom veľvyslanectva. Na tlačovej konferencii neboli poľskí predstavitelia. Poľskí novinári sa márne domáhali zverejnenia rozhovorov, ktoré medzi sebou viedli ruskí dispečeri a ich telefonátov, to je vraj v právomoci ruských vyšetrovateľov.
Ešte v predvečer zverejnenia novej verzie správy poľskí činitelia pochybovali, či Moskva stihla v takom krátkom čase poľské výhrady zapracovať. Rozsah vlastnej správy, ktorá má byť zverejnená, sa zrejme nezmenil, ale pripojené majú byť aj poľské komentáre.
Medzištátny letecký výbor je organizáciou dvanástich postsovietskych štátov, ktorá za dvadsať rokov svojej existencie vyšetrovala viac ako päťsto nehôd. Sama Anodinová opakovane zdôrazňovala nestrannosť a objektívnosť vyšetrovania, ku ktorému v „bezprecedentnom“ rozsahu pripustili aj poľských odborníkov. Vyzdvihla svoju kompetenciu i pripomienkou, že ako druhú ženu v históriu ju vyznamenala aj Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo ICAO.
1. Let do Smolenska nemal vojenský status. Posádka lietadla mala zodpovednosť za priebeh letu a za rozhodnutie, ktoré počas letu urobila.
2. Lietadlo nemalo pred štartom technické problémy. Správne fungovali motory, pred zrážkou so zemou nenastal na palube lietadla výbuch.
3. Organizácia letu mala chyby ohľadom prípravy posádky a výberu záložných letísk.
4. Posádka vládneho lietadla Tu-154M letiaceho do Smolenska nebola dostatočne pripravená na let na smolenské letisko Severnyj, ktoré nebolo vybavené navigačným systémom ILS uľahčujúcim pristávanie pri obmedzenej viditeľnosti.
5. Posádka dostala opakovane informácie o tom, že v Smolensku je zlé počasie. Informovalo ju o tom vedenie smolenského letiska Severnyj, bieloruské úrady a posádka poľského lietadla Jak-40, ktoré o niečo skôr pristálo v Smolensku. Napriek tomu neodletela na záložné letisko. Posádka sa sama rozhodla pristáť, kontrolná veža s tým súhlasila.
6. V kokpite boli dve osoby, ktoré nepatrili k posádke. Jedným z nich bol veliteľ poľských vzdušných síl Andrzej Blasik, u ktorého testy dokázali, že mal v krvi 0,6 promile alkoholu. Meno druhej osoby Medzinárodný letecký výbor neuvádza. U členov posádky testy alkohol v krvi nedokázali.
7. Veliteľ posádky Tu-154M bol pod psychickým tlakom okrem iného preto, že v kokpite bol veliteľ vzdušných síl Blasik. Posádka sa vraj tiež obávala negatívnej reakcie hlavného pasažiera (prezidenta Lecha Kaczyńského).
8. Nie je žiadny záznam, z ktorého by vyplývalo, že prezident Kaczyński nariadil, aby lietadlo pristálo v Smolensku.
9. Členovia posádky Tu-154M medzi sebou nedostatočne spolupracovali.
10. Lietadlo klesalo príliš prudko a rýchlo. Posádka nereagovala na signály varovného systému, že lietadlo kleslo pod stanovenú minimálnu výšku.
11. Veliteľ posádky Tu-154M ovládal ruštine na uspokojivej úrovni.
12. Nedostatočná infraštruktúra letiska v Smolensku i nie najlepší stav technických zariadení na letisku neboli príčinou nešťastia.
13. Kontrolóri na veži letiska v Smolensku neboli pod nátlakom.
14. Žiadna z chýb, ktoré viedli k leteckému nešťastiu, neukazuje na zavinenie ruskej strany.
