Rovnako sa odmietli vyjadriť aj na maďarskom konzuláte a veľvyslanectve v Bratislave, odkázali práve na Benceho.
Známe sú však štatistiky zo Srbska a Rumunska, kde po tom, ako vláda premiéra Viktora Orbána zjednodušila proces udeľovania občianstva aj pre Maďarov žijúcich mimo krajiny ich pôvodu, o maďarské občianstvo požiadali už tisícky obyvateľov. Podľa spravodajského portálu Balkan Insight dostala Budapešť len zo srbského autonómneho regiónu Vojvodina asi osemtisíc žiadostí o udelenie občianstva. Región je domovom najpočetnejšej maďarskej menšiny v Srbsku.
Maďarský veľvyslanec v Belehrade Oszkár Nikowitz pred niekoľkými dňami odhadol, že Budapešť tento rok očakáva vydanie asi 80-tisíc nových pasov pre srbských občanov maďarskej národnosti. Podobná situácia ako v Srbsku panuje aj v niektorých oblastiach Rumunska. Od 1. januára, keď začala norma platiť, tam o maďarské občianstvo požiadali už tisícky obyvateľov. S odvolaním sa na podpredsedu maďarskej vlády Zsolta Semjéna o tom informovala tlačová agentúra MTI. Okrem Srbska a Rumunska zaevidovala Budapešť aj viacero žiadostí z Ukrajiny a zo Slovenska. Presný počet však dnes odmietla špecifikovať.
Zákon, ktorý maďarský parlament prijal v máji 2010 drvivou väčšinou, umožňuje Maďarom žijúcim za hranicami Maďarska požiadať o udelenie občianstva, ak dokážu svoj maďarský pôvod, ovládajú maďarský jazyk a ak nepredstavujú nijaké nebezpečenstvo pre verejnosť a národnú bezpečnosť. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zákon začal platiť v deň štátneho sviatku 20. augusta s účinnosťou od 1. januára 2011.