Ako by ste po teroristickom útoku na moskovskom letisku Domodedovo odpovedali na klasické ruské otázky: Kto je vinný a čo robiť?
Vinní sú, samozrejme, teroristi, ale zodpovednosť padá na tajné služby a bezpečnostné sily. Otázku o ich spoluvine treba položiť vláde a Kremľu.
A čo robiť?
Zrejme si predovšetkým treba uvedomiť, že uplatňovaná protiteroristická stratégia nefunguje. Neveľmi fungovala už v čase svojho zrodu v rokoch 2004 až 2006. Odvtedy však teroristi zmenili taktiku i svoje štruktúry, a preto je nutné prístup prehodnotiť.
Tá stratégia vznikla ako odpoveď na rukojemnícku drámu v beslanskej škole?
Formálne vznikla po Beslane, ale v podstate sa na nej začalo pracovať už po prepadnutí Ingušska v lete 2004, čiže krátko pred Beslanom. Moskva vtedy začala strácať celý región severného Kaukazu, čo Kremeľ a tajné služby prinútilo prehodnotiť systém boja proti terorizmu. Zrejme jediný raz za posledné desaťročie vtedy padali hlavy generálov Federálnej bezpečnostnej služby. V roku 2006 potom novelizovali zákon o boji proti terorizmu a odvtedy žijeme s jeho pomýlenou stratégiou.
V čom je pomýlená?
Predovšetkým zmenila chápanie pojmu terorizmu. Kým v prvom zákone z roku 1998 sa pod terorizmom rozumeli aktivity zamerané na zabíjanie čo najväčšieho počtu civilného obyvateľstva, v novele sa dôraz kladie na to, že teroristi sa pomocou svojich aktivít pokúšajú vyvíjať nátlak na štátnu moc. Systém boja s terorizmom bol prerobený tak, aby teroristi nemali možnosť vyvíjať tlak na vládu. Tá je dodnes spoľahlivo obrnená pred vonkajším tlakom, a to nielen zo strany teroristov, ale aj verejnej mienky.
Všetko o útoku na moskovskom letisku
Čiže išlo o to, aby nik viac nemohol tak vydierať Kremeľ ako teroristi v Beslane, ktorí za prepustenie zajatých školákov žiadali stiahnutie ruských vojsk zo severného Kaukazu?
Áno, presne o to. Odvtedy sa však teroristi čoraz viac preorientovali na samovražedné útoky, ktoré neohrozujú politickú stabilitu a v zásade nikoho nevydierajú. Podľa terajšej stratégie sa tak stávajú druhoradými hrozbami. Štátnu moc to až tak veľmi neznepokojuje a nenúti uvažovať o reformách.
Podľa vás by sa Rusko malo vrátiť k starému protiteroristickému zákonu?
Nemožno sa jednoducho vrátiť k modelu vymyslenému pred takmer pol druha desaťročím. Za ten čas sa krajina i tajné služby výrazne zmenili. Tajné služby sú dnes oveľa lepšie financované, majú podstatne viac zdrojov i prostriedkov a mohli by tak fungovať podstatne efektívnejšie. Na to by však zákon znova musel považovať za prioritu záchranu ľudských životov. Prvoradé by malo byť predchádzanie teroristickým útokom a nie trestanie teroristov, ktorí už útok spáchali. Po každom atentáte zaznievajú drsné slová o tom, ako teroristov treba krágľovať všade a všetkými prostriedkami, nech by hoci práve sedeli na latríne. Premiér Putin i prezident Medvedev o potrebe neľútostného zúčtovania s páchateľmi hovorili aj po vlaňajších marcových teroristických útokoch na moskovské metro, ktoré si vyžiadali štyri desiatky mŕtvych. A táto hrozba sa aj skutočne splnila. Ľudia, ktorí pomáhali pripraviť útok samovražedných atentátničiek, sú už mŕtvi.
A to nie je dobré?
Mňa nezaujíma, koľkých teroristov sa podarilo zabiť. Mňa zaujíma, či sa podarilo zabrániť tomu, aby sa ďalší vyhodili do vzduchu spolu s nevinnými obeťami. Stratégia prvoradej likvidácie teroristov sa neukazuje ako efektívna. Po organizátoroch vlaňajších bombových útokov zostali nielen ich mŕtvoly, ale aj hŕba nezodpovedaných otázok. Tajné služby dodnes presne nevedia, ako boli útoky organizované. Mŕtvy terorista v tomto prípade nie je najlepší terorista. Oveľa cennejšie by bolo dolapiť ich živých, vypočuť ich, rozmotať celé klbko sprisahania a riadne ich odsúdiť. Tajné služby by tak mali podstatne väčšiu šancu infiltrovať sa do teroristických štruktúr a predchádzať ich útokom.
Za útokom na letisko Domodedovo vidíte kaukazskú stopu?
Teoreticky existujú dva varianty. V posledných rokoch teroristické útoky v Rusku páchali buď islamistické severokaukazské zoskupenia, alebo nacionalistické bandy. Podľa výberu cieľa i rukopisu zločinu to však zjavne nemôžu byť neonacisti. A tak zostáva severokaukazská stopa.
Budú takéto útoky pokračovať?
Žiaľ, nemôžeme to vylúčiť. Takýto typ teroristických útokov síce po roku 2004 na čas utíchol, čo ruským tajným službám umožnilo namýšľať si, že nad terorizmom zvíťazili. Od roku 2007 sa však vrátil na severný Kaukaz a vlani už aj do Moskvy, takže niet dôvodu navrávať si, že útok na Domodedovo bol posledný.
Ak budú atentáty pokračovať, aký to môže mať vplyv na budúcoročné prezidentské voľby v Rusku?
Nemyslím si, že by to malo zásadnejší vplyv. Verejná mienka v tejto otázke nie je dostatočne zrelá. Z posledných rokov si nepamätám ani jeden teroristický útok, ktorý by vyvolal búrlivejšiu kritiku štátnej moci či tajných služieb. Dokonca aj po tragickom rozuzlení rukojemníckej drámy v beslanskej škole, kde zahynulo vyše 330 ľudí, bola kritika zásahu lokálne obmedzená na územie Severného Osetska. A pri takej pasívnej verejnej mienke nepredpokladám, že by sa teroristické útoky mohli stať faktorom, ktorý by mal šancu zmeniť rozloženie politických síl.
Ak Rusko nie je schopné zvládnuť teroristickú hrozbu, nebolo by lepšie, keby sa včas vzdalo usporiadania zimnej olympiády v roku 2014 a majstrovstiev sveta vo futbale o štyri roky neskôr?
To je teraz skutočne aktuálna otázka, pretože po desaťročí v Rusku pri teroristickom útoku prvý raz zahynuli cudzinci. Nevyhnutne to vyvolá pochybnosti, či Rusko je schopné zaručiť bezpečnosť veľkých medzinárodných podujatí. Možno dokonca práve toto bolo jedným z cieľov teroristov. Lebo ak nedokážu ovplyvniť verejnú mienku vnútri krajiny, je logické, že sa pokúšajú vyvinúť tlak na Kremeľ na medzinárodnej úrovni. Nevylučujem možnosť, že práve preto si ako dejisko útoku vybrali východ z medzinárodnej časti letiska, aby medzi obeťami boli cudzinci.
Ako sa možno ubrániť pred samovražednými útokmi. Dajú sa všetky letiská, železničné stanice či metro premeniť na nedobytnú pevnosť?
Nemyslím si, že by to vyriešilo problém. Dokonca aj všetky špekulácie o tom, či pri východe z letiska majú byť detektory výbušnín a kovu, považujem za druhoradé. Aj v samotnej Moskve už boli prinajmenšom dva teroristické útoky, keď sa atentátnici nedokázali dostať cez bezpečnostnú kontrolu a jednoducho sa odpálili v dave čakajúcich ľudí, čo viedlo k porovnateľne krvavej bilancii ako terajší výbuch v Domodedove. Aký je v tom rozdiel, či výbuch ľudí potrhá pred detektorom, alebo za ním?
Prečo sa v Spojených štátoch po 11. septembri 2011 darí predchádzať veľkým teroristickým útokom a v Rusku nie?
To je nekorektné porovnávanie. Americké vojsko nebojuje na území Texasu alebo Aljašky. A to je absolútne odlišná vec, či vediete vojnu na cudzom, alebo vlastnom území. Dokonca ani porovnanie s Veľkou Britániou a Severným Írskom nesedí, lebo si nepamätám, že by Kráľovské vojenské letectvo niekedy bombardovalo pozície IRA.
Nie je to aj preto, že americkým tajným službám sa lepšie ako ruským darí infiltrovať sa do teroristických štruktúr?
Američania majú jednoduchšiu situáciu predovšetkým v tom, že hrozba pre nich prichádza zvonka a svoju krajinu tak čiastočne môžu premeniť na pevnosť. Rusko by muselo postaviť akýsi Čínsky múr medzi jednotlivými časťami svojej krajiny, prakticky ju rozdeliť. Treba však priznať, že ruské tajné služby sú pri iných metódach ako silových slabé. Mali by viac pracovať s potenciálnymi samovražednými atentátnikmi, s ich príbuznými. Existuje obrovská škála prostriedkov od propagandy až po podplácanie. Tie všetky sú však obetované hlavnej metóde, ktorou je fyzická likvidácia ozbrojených extrémistov. Rok 2010 bol jeden z najúspešnejších v histórii ruských tajných služieb pri likvidácii lídrov ozbrojených bánd, ale ako vidíme, problém to nerieši.
Riešením by mohlo byť nastolenie poriadku v tej čiernej diere násilia, ktorým sa stal severný Kaukaz?
V prvom rade treba zabudnúť na to, že by to mala byť nejaká čierna diera. Sú to rovnakí ľudia ako my. Treba sa však konečne naučiť zhovárať sa s nimi. Nemalo by sa stávať, aby človek, ktorý pricestuje zo severného Kaukazu, sa v Moskve cítil ako nezvaný hosť, potenciálny nepriateľ, ktorého legitimuje každý policajt. Odpudzujeme ich od seba. Hlavným problémom severného Kaukazu je to, že silové štruktúry tam postupujú mimoriadne surovo. Ich popularita u miestneho obyvateľstva je veľmi nízka. Bojuje sa o srdcia i rozum. Teroristi sa uchádzajú o sympatie obyvateľstva a o to isté by sa mali snažiť aj tajné služby a bezpečnostné sily. Teroristi si teraz na severnom Kaukaze zvolili pomerne efektívnu taktiku, keď na tomto území útočia takmer výhradne na silové štruktúry. Bezpečnostné sily však pri odvetných úderoch nešetria civilné obyvateľstvo. Výsledkom je, že sympatie verejnosti sa neprikláňajú na stranu bezpečnostných síl. To je hlavný problém. Nemalo by sa stať, že človek v maske a prilbe rozsieva strach medzi ľuďmi. Ak to bude pokračovať, s nijakou podporou nemožno rátať. A bez podpory sa vyhrať nedá.
Andrej Soldatov (35)
Medzinárodne uznávaný expert na terorizmus a tajné služby v Rusku. Pracoval ako investigatívny reportér a komentátor v novinách Izvestia, Novaja gazeta i v rádiu Echo Moskvy. V roku 2000 založil a dodnes vedie špecializovaný portál Agentura.ru. Poskytuje analýzy pre BBC, CNN a popredné svetové agentúry.