Jej najsilnejšou stránkou je odhodlanie bojovať so škandálmi a korupciou. Jej osobná skromnosť sa páči vyčerpaným voličom unaveným výstrednosťami, uviedol týždenník a pripomenul, že dala všetky verejné zákazky na internet. To podľa neho kontrastuje s „pohodovými“ pomermi Ficovej éry a s ťažkopádnym úsilím o očistenie štátnych zákaziek.
Oceňuje tiež, že jej záleží na vláde práva, že zdôrazňuje rozpočtovú zodpovednosť a chce obnoviť reputáciu Slovenska ako „európskeho tigra“. Problém je v tom, jej politické zručnosti nemusia zodpovedať jej víziám, uviedol prestížny týždenník v článku nazvanom Osamelá tigrica.
Nie je ani šéfkou svojej strany SDKÚ, ktorej predsedom je bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Jej partneri v štvorčlennej koalícii sú zanovití a hašterenie vyvrcholilo koncom jesene okolo generálneho prokurátora. Uprostred fraškovitých scén v parlamente pohrozila Iveta Radičová rezignáciou a zdalo sa, že to vadilo len málo ľuďom, podotkol The Economist.
„Veľký talent neprejavila ani v zahraničnej politike. Samoľúbym odmietnutím prispieť na záchranu Grécka si vyslúžila hnev ostatných predstaviteľov eurozóny. Iveta Radičová tvrdí, že ju dráždi prehliadanie extravagantných sociálnych hypoték v krajinách, ako je Španielsko, Portugalsko a Grécko. Podľa niektorých ľudí puristické princípy voľného trhu slovenskej vlády nepochádzajú od Radičovej, ale od ministra financií Ivana Mikloša …, ktorý bol pred desiatimi rokmi architektom reforiem,“ píše týždenník.
„Keď tento rok dôjde ku komplikovaným rokovaniam o rozpočte Európskej únie, Slovensko môže zistiť, že má v Bruseli len málo priateľov. Východoeurópania sa už teraz stretávajú so žulovým postojom pokladníkov Európskej únie,“ napísal The Economist.