Na káhirskom námestí Tahrir sa už poobede zhromaždilo vyše 200 000 ľudí, aby sa zúčastnili na „miliónovom pochode“, ktorého cieľom je zvrhnutie prezidenta Husního Mubaraka. V uliciach hlavného mesta však údajne boli až dva milióny ľudí. Podľa agentúry AP egyptské úrady blokovali cesty vedúce do hlavného mesta.
V celom Egypte bola zastavená všetka medzimestská autobusová a železničná doprava. Opozičný predák Muhammad Baradej vyhlásil, že prezident sa musí do piatka vzdať úradu. Kým neodstúpi, nebude vraj možné začať dialóg.
Väčšina protestujúcich zamierila na námestí Tahrir, teda námestie Oslobodenia, ktoré bolo aj v predchádzajúcich siedmich dňoch hlavným dejiskom demonštrácií, ktoré si zatiaľ vyžiadali možno až 300 životov. Protestujúci muži, ženy a deti, ktorých počet korešpondent BBC označil za najväčší v modernej egyptskej histórii, skandovali slogany proti režimu a Mubarakovi.
Demonštrovali aj priaznivci egyptského prezidenta, v Káhire sa ich podľa agentúry DPA zišlo asi 2000. K stretom medzi skupinami protestujúcich nedošlo.
Protestujúcim hádzali pod nohy polená
Egyptské úrady sa protivládnym demonštrantom snažili situáciu všemožne komplikovať. Prerušené bolo nielen cestné spojenie s Káhirou, ale aj s Alexandriou, alebo Suezom. Podľa DPA prerušili aj mobilné telefonické spojenie, internet nefunguje už niekoľký deň. Uzavreté v Káhire zostali aj banky, školy a burza. Pred pekárňami sa tvorili fronty na chlieb, ktorého cena ide prudko hore.
Problémy sa nevyhýbajú ani cudzincom. Z Káhiry od rána odletelo najmenej 18 lietadiel s viac ako 1500 občanmi cudzích krajín. Ďalších asi 4500 cestujúcich, ktorí sa snažia dostať z krajiny, ale na letisku stále čakajú. Pred cestami do celého Egypta nemeckých občanov naliehavo varovalo tamojšie ministerstvo zahraničia, v predchádzajúcich dňoch tak urobili aj ďalšie štáty vrátane Slovenska.
Egyptu klesá rating
Nezanedbateľné sú ekonomické dopady krízy. Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's Egyptu znížila štátny rating dlhodobých devízových záväzkov zo stupňa BB + na BB aj rating domácich krátkodobých záväzkov z BBB-na BB +. Nadviazala tým na pondelkový krok agentúry Moody's.
Nepokoje v Egypte a obavy z nestability na celom Blízkom východe sa prejavili aj na cenách severomorskej ropy Brent, ktoré v pondelok stúpli na viac ako 100 dolárov za barel. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) zatiaľ ale na trhu žiadne problémy nevidí, a preto nebude zvyšovať ťažbu.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová uviedla, že podľa nepotvrdených správ pri nepokojoch v Egypte zahynulo až 300 ľudí, viac ako 3000 bolo zranených a ďalšie stovky boli zatknuté.
Základné fakty o nepokojoch v Egypte
Čo sa v Egypte deje?
Po 25. januári vyšli do ulíc Káhiry a ďalších veľkých miest desaťtisíce ľudí protestujúcich proti biede, nezamestnanosti či korupcii. Žiadajú ukončenie vlády prezidenta Husního Mubaraka. Protesty organizované študentmi a opozičnými skupinami do určitej miery inšpirovalo nedávne povstanie v Tunisku, ktoré vyústilo do zvrhnutia dlhoročného tuniského prezidenta Zína Abidína bin Alího. Demonštrácie v Egypte sa začali v deň národného sviatku policajných síl. Egypťania v uliciach ho zmenili na „deň hnevu“.
Cieľ protestov?
Demonštranti žiadajú väčšiu slobodu. Kľúčovými dôvodmi sú bieda, nezamestnanosť a nespokojnosť s vládou, ktorú vnímajú Egypťania ako skorumpovanú a odmietajúcu zmeny. Mnohí demonštranti zároveň pripomínajú smrť Chálida Saída (28), ktorého v júni 2010 vraj zabili policajti.
Kľúčové osoby?
Husní Mubarak je egyptským prezidentom od roku 1981 a protestujúci ho vyzývajú, aby odstúpil. Existuje špekulácia, podľa ktorej sa skrýva v turistickom letovisku Šarm aš-Šajch. Mubarak reagoval na protesty rozpustením vlády a sľúbil demokratické a ekonomické reformy. Povstanie sa začalo bez vodcu, ale na jeho čelo sa napokon postavil bývalý diplomat Muhammad Baradej, ktorého opozícia poverila rokovaním o vláde národnej jednoty. Baradej dostal v roku 2005 Nobelovu cenu za mier za prácu pre Medzinárodnú agentúru pre jadrovú energiu. Vyzval Mubaraka, aby odstúpil a volá po „novom Egypte, kde každý Egypťan bude žiť slobodne a dôstojne“.
Medzinárodný význam protestov?
Egyptské protesty nasledovali krátko po zvrhnutí tuniského režimu. Zvýšili pravdepodobnosť šírenia nepokojov v celom arabskom svete. Fawaz Gerges, londýnsky profesor špecializujúci sa na blízkovýchodnú politiku, prirovnal súčasnú situáciu k udalostiam vo východnej Európe v roku 1989. „Toto je pád Berlínskeho múru arabského sveta. Autoritársky múr padol – a to bez ohľadu na to, či Mubarak prežije, alebo nie,“ povedal. „Bariéra strachu už neexistuje. Je to skutočne začiatok konca súčasného stavu v oblasti.“
Izraelský analytik Joram Meital prirovnal nestálu situáciu k zemetraseniu. „Nie je to nič menšie,“ vyhlásil. „Začalo sa to v Tunisku a pokračuje v Egypte. Politická situácia v Libanone je v každom prípade veľmi komplikovaná a protesty sa už začali aj v Jemene. Nie sú to iba izolované protesty. Ide o čosi širšie. Možno to charakterizovať ako tuniský efekt.“
Singapurský politológ Kishore Mahbubani však varuje vlády pred ďalším vývojom. „Napríklad pre Izrael by sa najväčšou geopolitickou nočnou morou mohla stať politicky nestabilná najľudnatejšia arabská krajina, ktorú má židovský štát na prahu. Mení to potom celú rovnováhu na Blízkom východe a odrazu sme o 30 rokov späť,“ dodal.
Predák egyptskej opozície Muhammad Baradej vyhlásil, že egyptský prezident Husní Mubarak sa musí do piatka vzdať úradu. Potom by podľa neho mali viceprezident alebo trojčlenná rada vypísať v určitej lehote nové prezidentské a parlamentné voľby.
V popoludňajšom rozhovore s veľvyslancami USA a Británie Baradej načrtol dve možnosti vývoja situácie po Mubarakovom odchode. Buď by jeho právomoci prevzal dočasne čerstvo vymenovaný viceprezident Umar Sulajmán alebo trojčlenná rada, v ktorej by bol zástupca armády a dvaja civilisti. Úlohou dočasných Mubarakových nástupcov by bolo rozpustenie oboch komôr parlamentu a zmena ústavy. Potom by nasledovalo usporiadanie nových parlamentných a prezidentských volieb.
Baradej: Mubarak by mal sadnúť do lietadla
„Dúfam, že Mubarak odíde a dá ľudu šancu. Neočakávam, že chce ďalšiu krv,“ podotkol Baradej pre televíziu Al-Arabíja k piatkovej lehote, do kedy by podľa predstáv opozície mal Mubarak odstúpiť. „Nepríjmeme od neho nič iné, než že sadne do lietadla a odletí z Egypta,“ vyhlásil o ďalšom osude egyptského prezidenta jeden z protestujúcich.
Osemdesiatdvaročného Mubaraka, ktorý v krajine vládne 30 rokov, jeho odporcovia obviňujú najmä z autoritárskej vlády, z ignorovania požiadaviek chudobných a z rastúcej korupcie. Parlamentné voľby z prelomu novembra a decembra, v ktorých podľa očakávaní drvivo zvíťazila vládnuca strana, boli všeobecne kritizované ako zmanipulované. V tohtoročných prezidentských voľbách chcel aj Mubarak nepochybne znovu kandidovať a zvíťaziť, či prenechať miesto synovi Gamálovi.
Irán chce islamizáciu, Izrael sa obáva
K demokratizácii Mubarakovej vlády vyzvali okrem iného Spojené štáty a Európska únia. Naproti tomu Irán vyjadril nádej, že protesty v Egypte povedú k islamizácii Blízkeho východu.
Z toho má naopak obavy hlavne Izrael, pre ktorý je Mubarak ako ručiteľ mieru na Blízkom východe. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby po Egypte aj v prípade Mubarakovho pádu požadovalo dodržiavanie 30 rokov starej mierovej zmluvy so židovským štátom.
