Seizmológ Jan Zedník z Geofyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky tiež varuje, že podobná katastrofa hrozí kedykoľvek aj južnej Európe.
Dajú sa zemetrasenia vopred predpovedať? Nebolo v silách seizmológov včas Japonsko varovať?
Zemetrasenie sa vo všeobecnosti predpovedať nedá, pretože celý proces sa tvorí niekoľko desiatok kilometrov v zemi, v tomto prípade pod morským dnom. Jediným náznakom mohla byť oživená aktivita v oblasti dva dni predtým, keď na rovnakom mieste bolo zemetrasenie so silou 7,3 magnitúdy. Japonsko je však oblasť, kde sú zemetrasenia bežné a nedá sa povedať, že to by malo byť predzvesťou väčšieho otrasu. Žiadne príznaky takého veľkého zemetrasenia tam vopred neboli.
Môže sa teda niečo podobné opakovať kdekoľvek a kedykoľvek?
Deje sa to predovšetkým na okrajoch tektonických dosiek. Japonsko leží priamo v oblasti zasúvania pacifickej dosky pod eurázijskú a keď sa tieto dosky zaseknú a pohyb zastavia na stovky rokov, tak tam dôjde k obrovskej deformácii, ktorá sa uvoľní formou zemetrasení. Teraz to vzniklo na tomto úseku, mohlo to však vzniknúť kdekoľvek inde. Napríklad južnejšie, čo by Tokio asi pocítilo oveľa viac. Dôležité však je, že ľudia s tým v tejto oblasti počítajú a sú vychovávaní, ako sa majú správať. Domy navyše stavajú tak, aby vydržali. Dokonca na mnohých miestach budujú aj vlnolamy na zastavenie vĺn cunami, hoci tie v tomto prípade nezabrali. Japonsko je však krajina ukážkovo pripravená na prírodnú katastrofu, ktorá môže prísť kedykoľvek. Inde by niečo podobné asi dopadlo oveľa horšie. Na druhej strane, je mnoho ďalších krajín, kde o hroziacich rizikách vedia, no nemajú peniaze na také budovy a opatrenia, ako má Japonsko.
Ako sa teda dajú eliminovať následky zemetrasení?
Predovšetkým kvalitou stavieb, Japonsko napríklad tradične stavia drevené stavby. Tým, že nemajú žiadne pevné miesto, zemetraseniu sa podvolia a možno aj dôjde k menším škodám, no budova sa nezrúti. Keď zas stavajú betónové budovy, kývanie zväčša kompenzujú nejakým hydraulickým systémom, ktorý je v základoch a má podobný účinok. To stavbu výrazne predražuje, ale sa to oplatí.
Ako sa treba zachovať počas otrasov?
Ak je niekto mimo domu, je lepšie pohybovať sa na voľnom priestranstve. V budove je základným návodom vliezť pod pevný stôl a chrániť si hlavu. Dôležité je tiež vypnúť prívod plynu, pretože vzniknuté požiare majú mnohokrát viac obetí, ako samotné zrútenie budovy. Potom je množstvo ďalších rád, ako napríklad otvoriť dvere, pretože ak sa skrížia v pántoch, nebudú sa dať otvoriť a zatarasia únikovú cestu z budovy. Všetko toto Japonci ovládajú, pretože im to odmalička vštepujú v školách.
Možno v Japonsku očakávať ďalšie dozvuky zemetrasenia?
Podobné veľké zemetrasenie už asi nie. Náš automatický systém ukazuje, že tam ešte prebiehajú otrasy na úrovni približne šesť či sedem stupňov Richterovej stupnice, a teda dotrasová séria je bohatá. V tejto podobe však nemôže vyvolať ďalšiu vlnu cunami, prebieha skôr vo vnútrozemí, v menej obývaných oblastiach. Zem sa teraz bude dávať do novej rovnováhy a obávam sa, že aktivita tam bude doznievať dni, možno aj týždne.
Do akej vzdialenosti môžu byť ohrozené okolité štáty?
Vlny cunami majú nepríjemnú vlastnosť, že sa šíria veľmi rýchlo, môže to byť aj rýchlosť prúdového lietadla. Zároveň majú také veľké dĺžky vĺn, že sa len ťažko stlmia, čiže môžu doraziť aj na druhý koniec Tichého oceánu bez toho, aby boli výrazne zoslabené. Podľa prvých informácii sa však vlna zoslabila na lokálnej úrovni na japonskom pobreží a okolie výrazne nepostihne, čím myslím západné pobrežie Ameriky, Filipíny a Havajské ostrovy. Ďalšia vlna by zároveň hroziť nemala.
Ktoré ďalšie oblasti možno charakterizovať ako vysoko rizikové?
Všetky, kde sa stretávajú tektonické dosky, teda celý okraj Tichého oceánu. V Indickom netreba zabúdať na zemetrasenie na Sumatre v roku 2004, ktoré bolo len o čosi silnejšie. Posledné údaje hovoria o tom, že malo magnitúdu 9,1, čo je len o niečo viac, hoci obetí bolo až 230-tisíc. Nebezpečný je aj pás okolo Stredozemného mora, kde sa stretáva africká a eurázijská doska. Veľké zemetrasenia môžu nastať aj v Taliansku, Grécku či Turecku. Nebudú to deviatky na stupnici, no ich ničivosť by bola vysoká.
Je v ohrození aj stredná Európa?
Zemetrasenie podobné Japonsku vnútri tektonickej oblasti, teda v oblasti, kde žijeme, asi nehrozí. Stačí však pomerne slabé zemetrasenie nízko pod povrchom a môže spôsobiť veľké škody. Napríklad Skopje bolo v roku 1963 zničené zemetrasením s magnitúdou 6, čo je oveľa menej ako magnitúda v Japonsku. V Česku je však aktívnych oblastí málo, na západe krajiny sa občas objavia otrasy s magnitúdou päť. Na Slovensku to môže byť o trochu vyššie, najmä v oblasti Komárna sa v minulosti vyskytli väčšie otrasy.
Je vyšší výskyt ničivých zemetrasení v posledných rokoch len zdaním, alebo sa intervaly medzi nimi skracujú?
Uvoľňovanie energie prebieha v každej oblasti inak. Priemerne je asi jedno zemetrasenie nad osem stupňov za rok a zhruba dvadsať s intenzitou sedem. Problém je v tom, že neustále rastie počet obyvateľov na zemi a miesta, ktoré sú potenciálne nebezpečné, sú husto zaľudnené a stavajú sa tam nekvalitné domy. Na Haiti by sa napríklad mnohé zrútili vlastnou váhou aj bez zemetrasenia.