Polícia večer zverejnila údaje, podľa ktorých je zatiaľ je 685 mŕtvych a 643 nezvestných. Nie je v tom zahrnutých 200 až 300 tiel, ktoré obajvili na pobreži pri meste Sendai, ani 300 až 400 mŕtvych, ktorých našla armáda v oblasti prístavu Rikuzentakata, ktorú tiež zaplavila cunami.
Úrady v prefektúre Mijagi na severovýchode Japonska, ktorá bola najhoršie postihnutá zemetrasením, vyhlásili za nezvestných v prístavnom meste Minamisanriku okolo 10 000 ľudí, čo je viac ako polovica zo 17 000 obyvateľov. Nie je vylúčené, že sa stali obeťami desaťmetrovej prívalovej vlny cunami.
Počet zranených bol doteraz stanovený na 1228, najmenej 215 000 ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Viac ako 200 000 z nich sa uchýlilo do provizórnych prístreškov. Predpokladá sa, že bilancia mŕtvych bude ešte stúpať.
Záchranári prehľadávajú na pobreží trosky zrútených budov, zničených áut a lodí, aby našli tých, ktorí náhodou katostrofu prežili. Najhoršie postihnutá bola oblasť okolo prístavného mesta Sendai asi 300 kilometrov severovýchodne od metropoly Tokia.
Záchranné tímy dorazili do Japonska
V plnom prúde sú záchranné operácie a pátranie po tých čo prežili. Japonský premiér Naoto Kan v prejave oznámil, že zachránených bolo už vyše 3000 ľudí.
Do Japonska dorazili prvé záchranárske tímy zo zahraničia. Na pomoc obetiam zemetrasenia vyhlásili verejné zbierky organizácie vo viacerých krajinách sveta.
Obyvatelia postihnutých oblastí sa v núdzových prístreškoch snažia zásobovať vodou a ďalšími potrebami. Situáciu sťažujú aj klimatické podmienky, keďže vonkajšia teplota sa pohybuje takmer na bode mrazu. Niektorí sa už vracajú do poškodených príbytkov a pustili sa do upratovania, prípadne v rámci možností do likvidácie škôd.
Cunami takmer úplne zmietla prístavné mesto Rikuzentakata s 23 000 obyvateľmi. Voda zasiahla až tretie poschodie miestnej radnice, napísal server BBC. Pod vodou sa ocitla tretina mesta Kesennuma s 74 000 obyvateľov. Mesto tiež postihlo viacero veľkých požiarov. Zaplavené sú aj ďalšie mestá.
Sila vody zmietla v niektorých komunitách na pobreží až 90 percent obydlí. Medzinárodné spoločenstvo už začalo vysielať záchranárov, špeciálny 60-členný tím so psami a lekárov už vypravila britská vláda, tím prinesie 11 ton vybavenia vrátane techniky. OSN vyslalo koordinačný tím.
Reaktor je v poriadku, radiácia klesá
V jadrovej elektrárni Fukušima 1 na severovýchode Japonska, ktorý bol najviac poškodený zemetrasením, došlo v sobotu k výbuchu, po ktorom sa zrútila strecha a steny budovy reaktoru.
Kovová konštrukcia kryjúca samotný reaktor ale nebola podľa japonskej vlády poškodená. Na záberoch japonskej televízie sa nad elektrárňou vznáša biely mrak. Podľa agentúry AFP japonské televízne stanice odporučajú obyvateľom pobrežných oblastí nevychádzať von.
Pri explózii bolo niekoľko zamestnancov zranených, informovala televízia NHK. Japonská vláda oznámila, že z nestabilného reaktora unikla radiácia. Po niekoľkých hodinách podľa AP upresnila, že únik nebol rozsiahly a že podľa nameraných hodnôt úroveň radiácie v okolí zariadenia klesá.
Najmenej troch ľudí však radiácia zasiahla. V sobotu to po prvýkrát pripustili japonské úrady. Traja ľudia, ktorí boli ožiarení, čakali v momente úniku radiácie z jadrovej elektrárne Fukušima v budove neďalekej školy na evakuáciu. Bližšie údaje o osobách zasiahnutých radiáciou úrady nezverejnili, predstaviteľ prefektúry pre riešenie krízových situácií Jošinori Baba iba vyhlásil, že títo ľudia „nevykazujú známky ochorenia“.
Tlak v reaktore takisto klesá. V rovnakom duchu sa podľa DPA vyjadrila aj spoločnosť, ktorá elektráreň prevádzkuje. Premiér Naoto Kan v prejave pripustil obavy zo situácie vo Fukušime 1, o roztavení jadra ale nehovoril. Japonská bezpečnostná agentúra už skôr uviedla, že je len málo pravdepodobné, že by kryt reaktora utrpel vážne škody.
Japonský úrad pre jadrovú bezpečnosť zaradil nehodu na štvrtý stupeň medzinárodnej škály jadrových havárií, ďaleko za Černobyľom, ktorý bol na najvyššom, siedmom stupni. V postihnutej oblasti bolo stále 5,6 milióna domácností bez elektriny a milión bez vody.
Situáciu v elektrárni ešte pred oznámením vlády komentovalo niekoľko odborníkov.Profesor Paddy Regan povedal, že veľký problém by bol, keby vybuchla tlaková nádoba. „Keby vybuchla tlaková nádoba, ktorá vlastne obsahuje všetko jadrové palivo, (a práve to sa stalo v Černobyle) potom by nastal ohromný únik rádioaktívneho materiálu.“
Fyzik Robin Grimes vysvetlil, že sa mohli zastaviť záložné generátory, hoci predtým začali fungovať. To znamená, že v reaktore mohla pomaly stúpať teplota a tlak. Mohlo sa stať, že nastalo veľké uvoľnenie tohto tlaku. Ak tomu tak je, potom situácia nie je taká zlá, poznamenal. „Napriek poškodeniu vonkajšej štruktúry ak vnútorná oceľová nádoba zostane nedotknutá, je väčšina radiácie zachytená,“ dodal.
Podľa spoločnosti, ktorá elektráreň prevádzkuje, výbuch nastal po (bližšie nespresnenom) otrasu a vzápätí sa čiastočne zrútili múry a strecha. Spoločnosť na svojich webových stránkach označila haváriu za veľmi vážnu.
Premiér Naoto Kan vyhlásil evakuáciu 45 000 ľudí v okruhu 10 kilometrov okolo elektrárne kvôli riziku úniku rádioaktivity do okolia. Informovali o tom agentúry Kjódó a Džidži.
Podľa predchádzajúcej správy agentury AFP bolo v okolí elektrárne Fukušima 1 zistené rádioaktívne cézium. V ich areále bola tiež nameraná úroveň rádioaktivity tisíckrát vyššia, než sú bežné hodnoty, a v jej okolí osemkrát vyššia.
Problémy má aj druhá elektráreň
Problémy s chladiacim okruhom na svojich troch reaktoroch ohlásila aj druhá jadrová elektráreň v prefektúre Fukušima, ktorá leží v oblasti postihnutej zemetrasením a následnou prívalovou vlnou cunami. Odtiaľ žiadny únik rádioaktivity zaznamenaný nebol. Obyvateľstvo bolo evakuované v okruhu troch kilometrov od elektrárne.
Podľa japonskej agentúry pre jadrovú bezpečnosť dostane operátor aj tejto elektrárne príkaz, aby vypustil určité menšie množstvo rádioaktívnej pary do ovzdušia, aby sa znížil tlak v zariadení.
Táto jadrová elektráreň Fukušima 2 je asi 12 kilometrov vzdialená od Fukušima 1; aj jej vedenie už v sobotu dostalo príkaz k upusteniu rádioaktívnej pary.
Elektrárne Fukušima 1 a Fukušima 2 ležia severne od Tokia vo vzdialenosti asi 240 kilometrov.
Pre päť jadrových reaktorov v oboch elektrárňach platí od soboty kvôli poruchám na chladiacich zariadeniach výnimočný stav.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) vo svojom vyhlásení oznámila, že to bola voda z vlny cunami, čo poškodila dieselové generátory. Práve tieto generátory zvyčajne udržujú v chode chladiace systémy vo fukušimskej „jednotke“.
Ministerstvo sa spojilo s desiatimi Slovákmi
Ministerstvo zahraničných vecí SR nemá zatiaľ informácie, že by sa medzi zranenými alebo obeťami ničivého zemetrasenia v Japonsku nachádzali aj občania SR. V širšej oblasti postihnutej katastrofou eviduje doposiaľ 12 ľudí.
Ako potvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher, nadviazať spojenie sa podarilo zatiaľ s desiatimi z nich, pričom všetci sú v poriadku. Hovorca pripustil, že počet Slovákov, ktorí sa v čase živelnej pohromy nachádzali v najviac postihnutých oblastiach, môže byť vyšší. „Ide o ľudí, ktorí v regióne dlhodobo žijú a pracujú. Nemáme informácie, že by sa v regióne nachádzali turisti,“ povedal.
Ministerstvo zahraničných vecí situáciu v Japonsku neustále monitoruje. Posilnil diplomatickú službu na zastupiteľskom úrade v Tokiu a v neustálom kontakte s miestnymi úradmi i s občanmi, ktorí sa v krajine pohybujú, je aj stredisko pre pomoc a služby občanom na MZV. V týchto dňoch by sa podľa ich informácií malo v Japonsku nachádzať približne 300 Slovákov.
MZV neodporúča cestovať do oblasti celého regiónu Tohoku (prefektúry Miyagi, Aomori, Iwate, Akita, Yamagata, Fukushima) a pokiaľ to nie je nutné, odporúča tiež odložiť cesty aj do oblasti Kantó vrátane Tokia, Jokohamy a Chiby.
Piate najsilnejšie zemetrasenie v histórii
- 9,5 – Čile – 22. mája 1960 – Oblasť okolo miest Valdivia a Concepción na juhu krajiny bola zničená mohutným zemetrasením a následnými vlnami cunami, ktoré postihli aj Havaj, Japonsko či Filipíny; 2000 až 6000 mŕtvych.
- 9,2 – Aljaška – 28. marca 1964 – Rozsiahle územia americkej Aljašky a kanadského Yukonu a Britskej Kolumbie zničili zemetrasenie a cunami; 125 mŕtvych.
- 9,15 – Indonézia – 26. decembra 2004 – Otrasy na morskom dne na pobreží provincie Aceh vyvolali vlnu, ktorá zdevastovala rozsiahle pobrežie Indonézie, Indie, Srí Lanky, Maldív a Thajska. Podľa oficiálnych vládnych údajov zahynulo najmenej 228 000 osôb, vrátane stoviek cudzincov.
- 9,0 – Rusko – 4. novembra 1952 – Zemetrasenie na východe Ruska vyvolalo vlnu cunami, ktorá doputovala až k brehom Havaja a Čile a Peru; väčšina zdrojov uvádza bez obetí, agentúra AFP uviedla cez 2300 mŕtvych.
- 8,9 – Japonsko – 11. marca 2011 – Zemetrasenie zasiahlo severovýchodné Japonsko. Celé severozápadné Tichomorie bolo varované pred cunami. Hlásených zatiaľ niekoľko obetí a nespresnené množstvo zranených.
- 8,8 – Ekvádor – 31. januára 1906 – Zemetrasenie s epicentrom pri brehoch Ekvádoru a Kolumbie, vyvolalo prívalovú vlnu, ktorá zničila pobrežie oboch krajín a doputovala až k americkému San Franciscu a do Japonska; 1000 mŕtvych.
- 8,8 – Čile – 27. februára 2010 – Otrasy zeme s epicentrom v Tichom oceáne asi 320 kilometrov juhozápadne od Santiaga de Čile vyvolali cunami a najviac postihli okolie mesta Concepción; cez 520 obetí.
- 8,7 – Aljaška – 4. februára 1965 – Zemetrasenie vyvolalo vlnu, ktorá podľa správ z ostrova Shemya bola vysoká takmer 11 metrov. Neboli zaznamenané obete na životoch.
- 8,6 – Tibet / India – 15. augusta 1950 – Severovýchod Indie a Tibet poničený zemetrasením, ktoré zničilo viac ako 2000 budov; 1500 mŕtvych.
- 8,6 – Aljaška – 9. marca 1957 – Zemetrasenie pri Andreanofových ostrovoch prebudilo sopku Mt. Vsevidof, ktorej erupcia vyvolala 15 metrov vysokú vlnu cunami, ktorá doplávala až k brehom Havaja; neboli zaznamenané obete na životoch.
- 8,6 – Indonézia – 28. marca 2005 – Zemetrasenie západne od pobrežia indonézskeho ostrova Sumatra. Na ostrove Nias a súostroví Banjak si vyžiadalo cez 900 obetí.
- 8,5 – Čile – 11. novembra 1922 – Zemetrasenie v severočilskom kraji Atacama postihlo aj susednú Argentínu a vyžiadalo si asi 800 obetí.
- 8,5 – Rusko – 3. februára 1923 – Oblasťou Kamčatky otriasli silné poryvy krajiny. Neboli zaznamenané obete na životoch.
- 8,5 – Indonézia – 1. februára 1938 – Zemetrasenie v oblasti južnej Indonézie vyvolalo vlnu cunami, ktorá zničila predovšetkým povrch vulkanických ostrovov Kai a Banda. Neboli zaznamenané obete na životoch.
- 8,5 – Kurilské ostrovy – 13. októbra 1963 – Bez obetí na životoch.
- 8,5 – Indonézia – 12. septembra 2007 – 23 mŕtvych si vyžiadalo zemetrasenie, ktoré zasiahlo indonézsky ostrov Sumatra.
Prehľad ničivých vĺn za posledné roky
- December 2004, juhovýchodná Ázia
Cunami ako dôsledok podmorského zemetrasenia s magnitúdou 9,3 usmrtilo 220 tisíc ľudí.
- Júl 2006, Indonézia
Cunami ako dôsledok podmorského zemetrasenia s magnitúdou s magnitúdou 7,7 zanechalo za sebou 654 mŕtvych.
- Apríl 2007, Šalamúnove ostrovy
Cunami ako dôsledok zemetrasenia s magnitúdou 8,0 zabilo 52 ľudí a tisíce ľudí pripravilo o domovy.
- September 2009, Samoa
Cunami ako dôsledok zemetrasenia s magnitúdou 8,0 usmrtilo 190 ľudí.
- Február 2010, Čile
Cunami ako dôsledok zemetrasenia s magnitúdou 8,8 zanechalo 520 mŕtvych.
- Október 2010, Indonézia
Cunami ako dôsledok zemetrasenia s magnitúdou 7,7 usmrtilo 112 ľudí, 500 je stále nezvestných.
