Podľa odborníkov je však tento posun nepatrný a nemá globálny vplyv. Zemská os sama osebe nie je dokonale stabilná a každých šesť rokov opíše v priestore „osmičku“. Víkendový posun zemskej osi o približne 25 centimetrov teda ľudia nijako nepocítia.
„Nie je sa čoho obávať,“ zdôrazňuje Jan Vondrák z Astronomického ústavu českej Akadémie vied. Podľa jeho slov zemetrasenie nemá žiadny vplyv ani na funkčnosť navigačného systému GPS, ktorý využívajú mnohí šoféri alebo logistické firmy. „Globálny vplyv zemetrasenia je zanedbateľný. Viac starostí možno budú mať v Japonsku, kde došlo k fyzickému posunu pevniny,“ dodáva odborník.
Jemné vychýlenie zemskej osi síce znamená, že dĺžka dňa sa posunula o dve mikrosekundy, ale nie je to vychýlenie, ktoré by ľudia dokázali postrehnúť. Tento posun takisto nijako neovplyvnil fungovanie systémov spoliehajúcich sa na služby satelitnej navigácie a určovania polohy.
Japonské zemetrasenie je výnimočné dosahom na ľudskú spoločnosť a spolu s ničivou vlnou cunami si vyžiadalo stovky obetí. Planéta Zem sa však každý rok zatrasie približne miliónkrát. Podľa amerického Geologického ústavu zhruba desatina zemetrasení je dostatočne silná, aby si ich všimli aj ľudia. Takisto to znamená, že každý deň sa udeje asi 2 750 zemetrasení, z ktorých 275 je citeľných.
Pravdou však ostáva, že Japonsko leží v seizmologicky aktívnej zóne. Každý rok tam zaznamenajú stovky otrasov. Japonsko sa totiž nachádza v tzv. ohňovom oblúku, ktorý sa ťahá od Nového Zélandu až po Aljašku. Práve Japonsko sa však nachádza nad tromi platňami, ktoré na seba tlačia a posúvajú sa. Sú hrubé desiatky kilometrov a „plávajú“ na roztavenom zemskom plášti. Keď sa energia nahromadená v neustálom súboji medzi platňami uvoľní, vzniká zemetrasenie dostatočne silné na posunutie celých ostrovov. Podľa seizmológov by sa otrasy podobné tomu japonskému dali vyvolať detonáciou 1,5 miliardy ton explozív.