Kvôli výrazne zvýšenej rádioaktivite v areáli elektrárne museli na hodinu evakuovať aj posledných 50 zamestnancov. Po poklese úrovne radiácie sa podľa agentúry Reuters vrátili späť. Japonsko zvažuje, že by o pomoc požiadalo americkú armádu.
„Pracovníci nemôžu v súčasnej dobe v elektrárni vykonávať ani tie najmenšie práce,“ vyhlásil v noci na stredu SEČ hovorca japonskej vlády Jukio Edano. „Kvôli nebezpečnej radiácii sme v pohotovosti.“ Neskôr Edano uviedol, že úroveň žiarenia v elektrárni sa mení každú hodinu.
Prinajmenšom dočasne zvýšenú radiáciu podľa japonského úradu pre jadrovú bezpečnosť zapríčinil požiar v nádrži s vyhoreným palivom v reaktore 4. V ňom za posledných 24 hodín horelo už druhýkrát. Biely dym, ktorý z budovy reaktoru momentálne stúpa, je podľa Reuters pravdepodobne len para.
Biely dym stúpal aj z reaktoru 3, uviedla japonská tlačová agentúra Kjódó. Po príčine odborníci pátrajú. Kvôli zníženiu tlaku vypustili podľa agentúry AP rádioaktívnu paru z reaktora 2. Podľa posledných informácií sa teplota v tomto reaktore stabilizovala a tlak sa znížil.
Poškodené reaktory mala ochladiť
Japonské úrady začali v stredu na ochladzovanie poškodených reaktorov jadrovej elektrárne vo Fukušime používať vojenskú helikoptéru. Tá na palivové tyče vylieva vodu, a tým znižuje ich teplotu. Ministerstvo obrany vyslalo vrtuľník typu CH47 do Fukušimy o 16. hodine (8:00 SELČ), pričom v prípade potreby bolo pripravené vyslať tam aj ďalšie svoje stroje.
Foto: Reuters
Odborníci s podobnými misiami nemajú skúsenosti. „Vieme, ako hasiť lesné požiare, ale nevieme, ako uhasiť jadrovú elektráreň,“ citovala agentúra AFP nemenovaného predstaviteľa japonského rezortu obrany. Podľa neho sú tu viaceré „neznáme faktory“ vrátane možného vplyvu rádioaktívneho žiarenia na techniku alebo posádku. Celú akciu však prekazila zvýšená radiácia.
Ministerstvo dopravy ešte predtým vyhlásilo nad jadrovou elektrárňou Fukušima a v 30-kilometrovom okruhu okolo nej bezletovú zónu. K tomuto kroku pristúpili z obavy pred šírením rádioaktívnych častíc v atmosfére, ktoré by mohli ďalej rozdúchavať lietadlá.
V reaktore 1 a 2 spôsobila podľa spoločnosti Tepco, ktorá elektráreň prevádzkuje, vysoká teplota zničenie palivových tyčí. V reaktore 1 je toto poškodenie okolo 70 percent, v reaktore 2 dosahuje približne 33 percent. O aké poškodenie presne ide, firma nespresnila.
Postup spoločnosti Tepco kritizoval nepriamo japonský premiér Naoto Kan, ktorý sa sám stal terčom kritiky za spôsob riešenia krízy. Podľa agentúry Kjódó chcel v utorok vedieť „čo sa to dofrasa deje?“, keď sa o požiari v elektrárni od vedenia spoločnosti dozvedel až hodinu po tom, čo o ňom informovali japonské televízie.
Isté znepokojenie vyslovila v stredu aj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorej riaditeľ žiadal rýchlejšie a podrobnejšie informácie o tom, čo sa vo Fukušime 1 deje.
Okrem možnej žiadosti adresovanej armáde Spojených štátov o pomoc s vážnymi problémami vo Fukušime 1 požiadalo Japonsko o spolupráci aj Južnú Kóreu. Tá Japonsku vyšle asi 50 ton zo svojich zásob bóru.
Japonskí susedia s úzkosťou sledujú rádioaktívny prach
Postup rádioaktívneho prachu sledujú s obavami nielen Japonci, ale aj susedné štáty. Vietor bude v stredu viať v oblasti poškodeného jadrového komplexu, z ktorého unikla rádioaktivita, od severozápadu, neskôr v noci potom od západu, teda smerom nad Tichý oceán. Jeho rýchlosť sa popoludní zvýši na 12 metrov za sekundu, povedal predstaviteľ japonskej meteorologickej agentúry v prefektúre Fukušima.
Foto: Reuters
Rovnakým argumentom sa snažil upokojiť obyvateľov Hongkongu miestny vládny predstaviteľ. V rozhlase RTHK poprel správy, ktoré sa objavili na internete, o ohrození tohto mesta, ktoré leží zhruba tritisíc kilometrov od Tokia, rádioaktivitou unikajúcou z elektrárne Fukušima 1.
Miernej dávke ožiarenia bol vystavený tím austrálskych a novozélandských záchranárov po tom, čo v stredu boli nútení kvôli ľadu na rotoroch vrtuľníkom núdzovo pristáť na letisku Fukušima, asi 20 kilometrov mimo uzatvorenú zónu okolo jadrovej elektrárne. Po návrate na základňu členov tímu testovali a u dvoch Austrálčanoch a dvoch Novozélanďanoch zistili „veľmi nízku mieru kontaminácie na topánkach,“ povedala austrálska premiérka Julia Gillardová.
Susedia Japonska preventívne nariadili zvýšené radiačné monitorovanie dodaného tovaru z Japonska. Ide predovšetkým o Čínu, ktorá je najväčším obchodným partnerom Japonska, ruský Ďaleký východ a obidve Kórey. Potravinový dovoz z Japonska začali preverovať aj Taiwan a Singapur.
Juhokórejské ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva oznámilo, že v rámci daných opatrení už preverili okolo 50 ton živočíšnych produktov dovezených z Japonska, väčšinou syra. Žiadnu rádioaktívnu kontamináciu zatiaľ nezistili.
