Aj ďalšie reaktory majú problémy

Situácia v jadrovej elektrárni Fukušima je kritická a informácie o úniku rádioaktivity sa rozchádzajú. Problém sa pokúsil Pravde objasniť profesor Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Jozef Masarik, ktorý je zároveň dekanom Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského v Bratislave.

17.03.2011 12:00
Jozef Masarik, profesor jadrovej fyziky Foto:
Japonci dávajú rozporné údaje a zrejme niečo aj zakrývajú, dá sa len predpokladať, čo sa deje, komentuje situáciu jadrových elektrární po zemetrasení profesor jadrovej fyziky Jozef Masarik.
14

Pred pár dňami ste pre Pravdu komentovali problém elektrárne v Japonsku, situácia sa však značne zmenila. Objavujú sa veľmi rozporné informácie o tom, čo sa v Japonsku deje. Môžete uviesť na pravú mieru, čo vybuchlo a aké nebezpečenstvo hro­zí?

Chceli by ste odo mňa veľa. Údaje sú naozaj rozporné a nedá sa jednoznačne povedať, či radiácia stúpa, alebo klesá. Môžem však povedať, ako to ja chápem. Japonci tiež dávajú rozporné údaje a zrejme niečo aj zakrývajú, dá sa len predpokladať, čo sa asi deje, no nedá sa to povedať s určitosťou.

V akom stave sú reaktory? Boli poškodené, uniká rádioaktivita priamo z nich, alebo ide len o paru s nižšou rádioaktivitou?

Podľa posledných správ sa zdá, že na reaktore číslo 2 mohlo dôjsť už k narušeniu železobetónového kontajnentu, teda obalu, ktorý rádioaktivitu drží v okolí. Na to sú indikácie. V určitom čase bol viditeľný výron plynov a vtedy stúpla aj aktivita na 400 milisievertov za hodinu, čo bola najvyššia hodnota. Potom však klesla. Z meraní je jasné, že tlak vnútri bol asi tri atmosféry a potom klesol zhruba na jednu atmosféru a vtedy sa aktivita zvýšila, to znamená, že rádioaktívne plyny zrejme ušli cez nejakú trhlinu. A keďže tlak klesol, potom aj únik bol menší, a preto rádioaktivita znova klesla. Preto sa objavili správy, že stúpa, a potom zas, že klesá a že evakuovali robotníkov. Zrejme keď došlo k úniku, aktivita stúpla, ale keďže najväčší tlak sa znížil, únik bol menší a robotníci sa mohli vrátiť.

Stále sú však aj problémy s reaktorom číslo 4, ktorý bol odstavený a v ktorom je vyhorené palivo. Krátko pred zemetrasením bola odstávka reaktorov 5 až 6, spolu ich je tam až 12, aj keď sa stále hovorí len o týchto štyroch. Problémy sú však už aj na piatom a šiestom. Z toho, čomu oni hovoria vyhorené palivo, sa stále uvoľňuje určitá rádioaktivita do ovzdušia, pretože je tam málo vody. Ďalší problém súvisel s tým, že keď sa aktivita zvýšila, Japonci stiahli aj helikoptéry z civilnej obrany, ktoré dovážali vodu a liali ju na reaktory, lebo rádioaktivita bola vysoká. Mohlo to znova zhoršiť situáciu, lebo na určitý čas sa reaktory znovu viac zahriali. Keď aktivita klesla, znova tam helikoptéry pustili a podľa posledných správ to majú čiastočne pod kontrolou a aktivita sa nezvyšuje. Je to v nie dobrom, ale v relatívne stabilnom stave.

Čo sa teda zmenilo oproti prvým dňom?

Nové je to, že únik rádioaktivity z kontajneru na druhom reaktore už zrejme bol a teraz ju vietor odnáša nad more. Ale problém je v tom, že už sa začínajú spomínať aj ďalšie bloky, v ktorých tiež chladenie nefunguje celkom dobre, teda nielen na spomínaných štyroch. Súčasný stav je taký, že rádioaktivita je nižšia, preto sa aj robotníci do elektrárne vrátili a aj pre ľudí v okruhu 20 kilometrov už v podstate nepredstavuje nebezpečenstvo.

A pre ľudí, ktorí boli ožiarení v čase, keď bola rádioaktivita zvýšená?

Japonci nezverejnili presné údaje, akú radiáciu im namerali. Ale konštatovali, že sú to dávky, ktoré sú pre pracovníkov jadrovoenerge­tických zariadení viac-menej bezpečné, teda sú na úrovni toho, čo pracovníci dostanú v priebehu roka. Teraz to dostali v kratšom čase a dávky sú nastavené tak, že ak ich ešte doteraz nedostali, nemali by vyvolať zdravotné následky.

Robotníci teda môžu byť žiarením vážne ohrození?

Sú tam robotníci, o ktorých hovoria, že boli zranení, ale nehovoria o nich bližšie, či mali mechanické zranenia pri výbuchoch, alebo aj pri zranení dostali vyššiu dávku. Boli aj ožiarení, ale nezverejnili o nich, akú dávku dostali. Či to vyvolá akútnu chorobu z ožiarenia, alebo to bude mať dlhodobejšie následky, to sa dá ťažko povedať.

Stále platí, že pre Slovensko a Európu to nie je nebezpečné?

Zatiaľ určite nebezpečenstvo nehrozí.

Aké sú predpovede? Môže dôjsť k ešte výraznému zhoršeniu situácie, k poškodeniu krytu reaktorov?

Od chladenia závisí, či nedôjde k poškodeniu kontajnentov na viacerých reaktoroch.

Oproti prvým dňom sa však situácia jednoznačne zhoršila.

Áno. Na začiatku hovorili, že vypúšťajú paru a v nej je rádioaktívny jód. Lenže pri úniku z druhého reaktora bude už izotopov oveľa viac, bude tam cézium, plutónium, stroncium, teda ďalšie prvky a s nimi súvisiace problémy. Majú podstatne dlhší polčas rozpadu ako jód. Cézium a stroncium okolo 28 až 30 rokov, plutónium okolo 24 000 rokov, skrátka desaťtisíce rokov. Tie zotrvajú v prostredí dlhšie. Jód sa rozpadne približne počas ôsmich dní.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
14 debata chyba