„Egypt, to je kontrola nad Suezským prieplavom. Tunisko spoločne s Líbyou znamenajú kontrolu južného pobrežia v Stredomorí. Teda absolútna bezpečnosť tylu v prípade útoku na Teherán,“ povedal pre Komsomolskú pravdu politológ Alexandr Grišin. Podľa neho víťazným ťažením proti Iránu možno nielen zabrániť vzniku novej jadrovej veľmoci, ale aj, mierne povedané, odstaviť nepohodlný režim pre Európanov aj Američanov. Navyše takým spôsobom možno zároveň naordinovať „ropnú diétu“ Číne, ktorá sa rozhodla zvyšovať svoju silu a hrozí, že v tomto predbehne USA a zoberie im palmu prvenstva na planéte.
Zatiaľ však pokračuje vojna v Líbyi. Hlavnou údernou silou západných spojencov je aj po šiestich dňoch bombardovania letectvo. Súčasťou operácie Odysea svitania je viac ako 200 bojových strojov, stíhačiek, bombardérov vrátane „neviditeľných“, útočné lietadlá podporované ďalšou leteckou podporou a rádiorozviedkou. Proti nim stoja staré sovietske raketové komplexy S-200 Angara s doletom do 160 kilometrov. Práve ony sú v súčasnosti cieľom spojencov útočiacich zo vzdialenosti 300 kilometrov. „Pripomína to obyčajnú taktiku človeka s lukom a šípmi proti nepriateľovi držiacemu v rukách palicu,“ dodáva Grišin.
Je verejným tajomstvom, že líbyjské letectvo, ktoré podľa spojencov je vraj už zničené, pochádza z minulého storočia. Zastarané stroje Mig-21 a Mig-23 (tri kusy) z čias ZSSR mohli sotva byť rovnocenné modernými Tornádam, Mirageom či Phantomom. Bolo po nich, len čo sa dostali na dostrel spojencov. A líbyjské námorné sily? V porovnaní s dvoma lietadlovými loďami spojencov a ďalšími asi sedemdesiatimi bojovými loďami sú ako mrak komárov vydaný napospas kŕdľu lastovičiek. O vojenskej prevahe bolo teda dávno rozhodnuté. Ak bomby zasadia zvyškom Kaddáfího armády aj posledný úder, tak vtedy sa na líbyjské územie vysadia expedičné zbory interventov – humanistov. V tom čase bude infraštruktúra Líbye poriadne poškodená a jej rekonštrukciou, rovnako ako v Iraku, za peniaze získané predajom líbyjskej ropy sa začnú zaoberať americké firmy.
Podporia Kaddáfího moslimovia v iných krajinách? Skôr ako by plukovníkovi prišli na pomoc moslimovia a Arabi zo susedných krajín, sa Kaddáfí dočká bozkávania rúk premiérom Berlusconim. Moslimskí lídri majú totiž Kaddáfího plné zuby. Predovšetkým preto, lebo ako prvý v oblasti vybudoval svetský štát. V očiach moslimských duchovných lídrov je Kaddáfí dávno diablom. Ani hlavy ďalších krajín nepatria k plukovníkovým priateľom. Už aj preto, lebo zvrhol líbyjského monarchu a väčšina z nich sú práve hlavy pomazané.
A tak Kaddáfímu ostáva buď zomrieť ako hrdina, ako to ohlásil, alebo utiecť do zahraničného exilu. Ibaže to druhé je nezmysel. Američania ani Európania totiž nepotrebujú živého plukovníka.