Za všetkým je, samozrejme, genetická modifikácia, ktorá pozmení genotyp kravy tak, aby jej mlieko bolo výživnejšie a podobalo sa na mlieko ‚ľudské‘. Cieľom projektu je poskytnúť alternatívu k materskému mlieku, teda z iného zdroja získať mlieko obsahujúce kľúčové živiny potrebné pre správny vývin dieťaťa a posilnenie jeho imunitného systému.
Profesor Li Ning z Čínskej poľnohospodárskej univerzity, ktorý výskum vedie, je presvedčený o tom, že pozmenené kravské mlieko bude rovnako bezpečné ako to, ktoré sa na pulty predajní dostáva v súčasnosti. Jediný rozdiel vidí v tom, že má výraznejšiu chuť. „Hlavným cieľom je v nasledujúcich rokoch presvedčiť verejnosť o pozitívach našej práce,“ cituje jeho slová britský portál Daily Telegraph. Kedy bude možné naplniť dojčenské fľaše či šálky obohateným mliekom, však nie je vôbec isté. Li predpovedá, že sa tak stane v priebehu 10 rokov.
Čínski vedci predstavili projekt, ktorý nanovo rozprúdil diskusiu o bezpečnosti geneticky modifikovaných produktov, na výstave v Pekingu, kde sa prezentovali technologické úspechy z 11. päťročnice za roky 2006 – 2010. Nie je prekvapením, že takýto výskum prebieha práve v najľudnatejšej krajine sveta, kde sú pravidlá týkajúce sa umelo upravovaných potravín podstatne voľnejšie ako napríklad v Európe. Čínske ministerstvo poľnohospodárstva dalo vedcom v marci minulého roka 22 mesiacov na to, aby mlieko skúmali v laboratóriách. Po uplynutí tejto lehoty sa má rozhodnúť, či ho bude možné uviesť do predaja.
Prospešné pre deti, aj pre vemená
Podstatou procesu je, že sa do plemena Holstein integruje časť ľudských génov a následne sa modifikované embryo vloží do kravy. Mlieko z novej dojnice potom obsahuje veľké množstvo bielkoviny lyzozým, ktorý má výrazne baktericídne účinky. Na začiatku života novorodenca ho chráni pred baktériami, no údajne má aj pozitívny vplyv na kravy, ktorým sa menej zapaľujú vemená.
Ďalším dôležitým proteínom nachádzajúcim sa v mlieku je laktoferín, ktorý pomáha zvyšovať počet imunitných buniek u detí. Tretím proteínom, ktorý je charakteristický pre materské mlieko, no Číňanom sa ho podarilo dostať do mlieka kravského je alfa-laktalbumín. Ten poskytuje optimálny zdroj esenciálnych aminokyselín nevyhnutných pre rozvoj všetkých funkcií organizmu a podľa najnovších zistení má aj výrazné protirakovinové účinky. ‚Humanizovať‘ kravské mlieko sa vraj podarilo aj zmenou obsahu tuku a sušiny. „Upraveným kravským mliekom je možné úplne nahradiť materské mlieko,“ vyhlásil profesor Li.
Všetko znie priam ideálne, no odporcovia genetickej modifikácie upozorňujú na minimálne jedno veľké ale. Tvrdia, že táto technológia predstavuje hrozbu pre životné prostredie, keďže nie je isté, čo sa stane v prípade, keď sa modifikované zvieratá a rastliny dostanú do kontaktu s ‚normálnou‘ prírodou. Tak isto upozorňujú na pochybnosti o bezpečnosti takýchto potravín.
V prospech skeptikov hovorí aj počet teliat, ktoré počas prvej fázy pozmeňovania zahynuli. Zo 42 prežilo len 26, desať umrelo takmer hneď po narodení a čínski vedci zatiaľ nedokážu poriadne vysvetliť, prečo. Priznávajú, že modifikácia génov môže negatívne ovplyvniť vývoj a život zvierat, za pozitívami upraveného mlieka však napriek tomu pevne stoja.