Pri štarte rakety Vostok 12. apríla 1961 Gagarin zvolal bodrým hlasom „pajechali!“ (poďme!), ale darmo sa chlapil, nebolo mu všetko jedno. Prezradil ho zrýchlený pulz – palubné prístroje zaznamenali v tej chvíli 150 úderov za minútu!
Dva dni pred štartom mal Gagarin dlhý rozhovor s generálnym konštruktérom Sergejom Koroľovom, šéfom celého projektu. Bol to vlastne monológ Koroľova o bezpečnosti nadchádzajúceho letu. Vraj sa nič zlé nemôže stať, lebo konštruktéri počítali naozaj so všetkým. Gagarin nielenže Učiteľovi pritakával, ale dopĺňal jeho výklad vlastnými argumentmi, ktorými mu dával akoby za pravdu.
Keď to Koroľov spozoroval, prednášku prerušil slovami: „Hľa, chcel som ho posmeliť a ukazuje sa, že on posmeľuje mňa.“ Na čo Gagarin hlbokomyseľne poznamenal: „Zrejme sa posmeľujeme navzájom.“
Obaja totiž pridobre vedeli, že na prvých 25 sekúnd letu nejestvuje nijaké bezpečnostné opatrenie. Kozmonautovi nebolo pomoci najmä pri nevydarenom štarte. A možno nielen jemu…
Len pol roka predtým, 24. októbra 1960, vybuchla na jednej z rámp Bajkonuru raketa P-16 a zahynulo 74 ľudí vrátane maršala Mitrofona Nedelina (jeho ostatky spoznali iba podľa zachovaného maršalského gombíka). Na You Tube je o tom trojminútový dokument (Havarijné práce s výrobkom 8K – 64). Gagarin film videl…
Vyskytli sa však aj tragické nehody čerstvejšieho dáta. Len dva týždne pred historickým letom zahynul počas experimentu v tlakovej komore Valentin Bondarenko, Gagarinov kolega z prvého oddielu kozmonautov. Vypukol tam požiar…
Gagarin sa o nešťastí dozvedel počas záverečného sústredenia v jednom armádnom sanatóriu na brehu Volgy. „Zbledol a mlčal dlhšie ako ostatní,“ zapísal si do denníka generál Nikolaj Kamanin, ktorý viedol prípravu budúcich kozmonautov. V tom čase už Gagarin vedel, že poletí on.
Belka skrátila Gagarinov let
Krátko predtým sa mu narodila druhá dcéra Gaľa. „Opatruj, prosím Ťa, naše dievčatká, miluj ich, ako ich ľúbim ja,“ písal v onom rozlúčkovom liste žene Valentine. „Vychovaj z nich, prosím, nie panenky, nie mamičkine dcérušky, ale naozajstných nebojácnych ľudí.“
Expresívny tón listu svedčí nielen o romantickej duši, ale prezrádza aj vystupňované vnútorné napätie. „Technike verím úplne, nemala by ma podviesť,“ zdôveroval sa s ťažko skrývanými obavami manželke. „Ale stáva sa predsa, že človek spadne aj na rovnej ceste a zlomí si krk.“
Dnes, po polstoročí, sú kozmické lety s ľudskou posádkou natoľko prepracované a zabezpečené, že mimoriadne udalosti sa počas nich vyskytujú už iba ojedinele. Gagarinov prvý let však sprevádzali samé neistoty. Predchádzalo mu síce 48 misií so psami na palube, dvadsiati „štvornohí priatelia“ však zahynuli krátko po štarte.
Naposledy pred Gagarinom, koncom augusta 1960, leteli do kozmu Belka so Strelkou. Po štvrtom oblete zeme sa Belka správala veľmi nepokojne, dokonca zvracala. Malo to vplyv na dĺžku letu prvého kozmonauta. Štátna komisia sa zhodla, že absolvuje iba jeden oblet planéty, hoci Vostok 1 by ich zvládol aj dvanásť.
Zišla by sa dlhšia príprava, ale čas nečakal. Spojené štáty plánovali let svojho prvého astronauta Alana Sheparda na 20. apríla (nakoniec sa uskutočnil 5. mája 1961), bolo sa treba ponáhľať…
Psychológovia, ktorí pracovali s budúcimi kozmonautmi, neboli vôbec presvedčení o tom, že človek je schopný vydržať takúto záťaž. Vo vesmíre sa najskôr zblázni, mysleli si. A niektorí to aj nahlásili, kam bolo treba. Štátna komisia preto váhala s rozhodnutím, či zveriť Gagarinovi číslo kódu pre ručné riadenie ešte pred štartom. Nakoniec prikázala odovzdať mu ho v zapečatenej obálke s tým, že ďalšie inštrukcie dostane v prípade potreby počas letu.
Rátalo sa naozaj so všetkým. V Kremli pripravili tri verzie správy o Gagarinovom lete: prvú pre prípad úspešného letu, druhú – ak sa skončí tragicky, tretiu – ak „kozmonaut pristane v neznámej oblasti Zeme“. Texty dostala krátko pred štartom tlačová agentúra TASS a štátna televízia.
Bola to odmena za úprimnosť?
Gagarin nevylučoval, ako to vyplýva zo svedectiev jeho priateľov a blízkych spolupracovníkov, že ide takmer na istú smrť. Bol to však mimoriadne odvážny aj ctižiadostivý človek. V liste manželke to, napokon, ani neskrýval: „Už v detstve som si prečítal slová Valerija Čkalova (legendárneho skúšobného letca – pozn. red.): Ak už byť, tak treba byť prvý. Nuž i ja sa usilujem ním byť a budem až do konca.“
Ale Koroľov si vybral Gagarina z užšieho výberu dvadsiatich kandidátov nielen pre jeho odvahu a ambicióznosť. Pri poslednom teste zavážila Gagarinova spontánna úprimnosť. Šéf projektu sa pýtal každého, ako znášal výcvik v centrifúge. Všetci zhodne odpovedali, že normálne, bez väčších problémov. Jedine Gagarin priznal, že centrifúgy sa boji ako čert kríža: „Keď do nej leziem, v duchu sa zakaždým prekrižujem.“
| Jurij Gagarin |
|---|
| 9. 3. 1934 – narodil sa v dedine Klušino |
12. 4. 1961 – ako prvý človek absolvoval let do vesmíru
14. 4. 1961 – vyznamenaný titulom hrdina ZSSR
27. 3. 1968 – zahynul pri cvičnom lete pri dedine Novosoliovo neďaleko Moskvy
30. 3. 1968 – pochovaný na Červenom námestí v Moskve
august 1968 – vyšetrovacia komisia prijala závery, ktoré sú dodnes tajné
12. 4. 2007 – Kremeľ odmietol návrh na obnovenie vyšetrovania
U iného by okamžite prepadol, Koroľov si to však cenil nadovšetko. Potreboval, aby mu Gagarin počas letu podrobne a bez prestania hlásil, čo vidí, počuje a čo všetko sa deje v kabíne lode i vôkol nej. Zišlo sa to pri projektovaní.Kamanin by dal prednosť Germanovi Titovovi. „V porovnaní s Gagarinom má pevnejší charakter, zbytočne nerozpráva, precízne vykonáva všetky cvičenia,“ zapísal si do denníka. Napokon však aj on súhlasil s Gagarinom. „Titova si aspoň ušetríme na nasledujúci dlhší let.“
Len postupne vychádzajú na povrch všetky tajomstvá Gagarinovho letu. Ako sa mu pri návrate z vesmíru vo výške 4-tisíc metrov odmietol otvoriť padák. A potom sa zrazu otvorili obidva, aj rezervný, čo je veľmi nebezpečné. Alebo ako nešlo uvoľniť uzáver na prilbe skafandra, ktorým mal prúdiť zemský vzduch. Prvý kozmonaut sa mohol zadusiť, lebo predtým sa mu odpojil vzduchovod od kyslíkovej nádrže. Našťastie, všetko nakoniec dobre dopadlo.
Áno, Gagarinovi nechýbalo ani šťastie. Aj vďaka tomu mohol byť prvý. Všetku zásobu šťastia si však zrejme vyčerpal už vtedy. A tak veľmi by ho potreboval počas dramatickej situácie vo vojenskom prúdovom lietadle o sedem rokov neskôr!
Foto: Graphic news/Pravda
