Gagarina by som dnes do kozmu nepustil, tvrdí konštruktér Čertok

12.04.2011 10:20
Boris Čertok
Boris Čertok, jeden z tvorcov sovietskej raketovo-kozmickej techniky. Autor:

Bez jeho súhlasu by Jurij Gagarin pred pol storočím do vesmíru sotva vzlietol. Pravá ruka legendárneho šéfkonštruktéra Sergeja Koroľova tvrdí, že s dnešnými skúsenosťami by sa za úspech prvého kozmického letu človeka nebolo možné zaručiť. "Bolo to priveľké riziko. Už by som súhlas nepodpísal,” hovorí pre Pravdu Boris Čertok (99), posledný žijúci z otcov zakladateľov sovietskej kozmonautiky.

Čo ste robili posledné dni pred 12. aprílom 1961?
Zúčastňoval som sa na príprave štartu na kozmodróme Ťuratam, ktorý bol potom premenovaný na Bajkonur. Všetko sa krútilo okolo prvej pilotovanej kozmickej lode a jej nosiča. Raketa, ktorá sa dodnes nazýva Sedmička, a loď tvorili jeden veľký systém, kde všetko muselo klapať. Bola to vypätá práca, práca a nič iné než práca. Jediné rozptýlenie, ktoré sme si dovolili, bolo spoločné posedenie s Gagarinom a piatimi ďalšími budúcimi kozmonautmi na brehu rieky Syrdarja. Dva dni pred štartom sme sa uvoľnene pozhovárali, pravda, bez jedinej kvapky alkoholu. Pocit zodpovednosti bol veľmi silný. Veď úlohou bolo čo najspoľahlivejšie pripraviť kozmickú loď Vostok s vedomím, že život prvého človeka letiaceho do vesmíru závisí od nás.

Aký dojem ste mali z Gagarina?
Bol to veľmi pôvabný človek, pritom prostý, bystrý, s jasnou hlavou. Boli sme presvedčení, že zvládne tento let. Špecialisti psychológovia sa však nazdávali, že človek, ktorý sa prvý raz ocitne v nekonečnom vesmírnom priestore a stretne sa s niečím neznámym, môže azda aj prísť o zdravý rozum. Preto nás upozorňovali, že kozmonauta nesmieme zaťažovať nijakými zodpovednými operáciami. V súvislosti s tým sme rozpracovali systém automatického riadenia letu, ktorý mal človeka dopraviť späť na Zem nezávisle od toho, ako sa bude cítiť. Dokonca aj keby sa zbláznil.

Boli ste si istí, že sa vráti späť na Zem?
Robili sme pre to všetko. Sústreďovali sme sa nie na to, aby sa on vrátil, ale aby ho vesmírna loď Vostok vrátila.

Verili ste tomu na sto percent?
To nie. Rátali sme s možnosťou havárie. Na sto percent sme nikdy neboli presvedčení o úspechu. Pri kozmickom lete sa mohlo stať hocičo. Technika je technika, tam sa vždy dá na niečo zabudnúť. Človek, žiaľ, nie je dokonalý, dopúšťa sa omylov.

Skúšobné štarty sa nie všetky vydarili. To vás neznepokojovalo?
Znepokojovalo. Pred Gagarinom zo šiestich vypustených experimentálnych kozmických lodí Vostok iba dve leteli normálne, ostatné lety sa skončili haváriami. Už prvá skúška v máji 1960 dopadla zle. Vinou našich nedostatočných poznatkov kozmická loď vystúpila na vyššiu obežnú dráhu. Keby sa také niečo stalo s Gagrinom, potom by dlho pomaly zomieral pred očami celého sveta, lebo po pár dňoch by mu začal dochádzať kyslík. Všetky systémy udržiavajúce život boli vyrátané na týždeň fungovania. A loď sa nemohla vrátiť na Zem niekoľko mesiacov. Bolo to veľké poučenie, k čomu môže viesť každá naša chyba.

Dve úspešné skúšky vám stačili?
Boli by potrebné ešte aspoň dva či tri úspešné bezpilotné lety. Dnes by sme, čestne povedané, takú odvahu nemali. Človeka na takej kozmickej lodi by sme nepustili. Aspoň ja určite nie. Spolu s ostatnými som pred letom dostal na podpis dokument, že z mojej strany je všetko v poriadku a ručím za bezpečnosť letu. S dnešnými skúsenosťami viem, že to bolo priveľké riziko. Už by som súhlas nepodpísal. Vtedy sme pre mladosť a nedostatok poznania boli smelší.

Rozhodovali ste sa aj pod tlakom vesmírnych pretekov s USA?
Ten faktor na nás silno vplýval: Nech to stojí, čo to stojí, náš sovietsky človek musí poletieť pred Američanom. Oni tiež riskovali, zrejme ešte viac ako my. Prvé kozmické lode Mercury, na ktorých lietali, boli horšie ako náš Vostok. Napriek tomu do toho išli. My aj oni sme riskovali. Každý chcel byť prvým. Nám sa to podarilo.

Súrilo vás sovietske vedenie?
Nikto nám to nedával príkazom. My sami pod vedením Sergeja Koroľova, ktorý bol hlavným motorom celého projektu, sme sa do toho hnali. Najvyššie politické vedenie krajiny nás v tom podporovalo. Generálny tajomník Nikita Chruščov bol skutočný vesmírny romantik. Nevedel sa dočkať štartu človeka a všetko, o čo sme žiadali, splnil. Neprekážal nám, pomáhal, ako vedel.

Chruščov bol vraj z Gagarina nadšený. Vybral ho on?
Chruščov povedal: "To je vaša vec, vy rozhodnite, koho chcete.” Gagarin prešiel výberom spomedzi vyše tisíc kandidátov. Okruh sa zužoval na dvadsať, potom šesť, vzápätí na štyroch a potom dvoch. Definitívne rozhodnutie spravilo velenie vojenských vzdušných síl a štátna komisia. Tá kontrolovala našu prácu. Výber bol kolektívny.

V čom bol Gagarin lepší ako ostatní?
V celej sume parametrov. Boli skúšky z techniky, poznania kozmickej lode, fyzickej prípravy, z rýchlosti reakcií na mimoriadne situácie a veľa psychologických testov. Gagarin vo všetkom vynikal. Navyše všetkých očaril. Ten jeho úsmev pokoril celú komisiu. Bol stíhacím letcom, podliehal preto veliteľstvu vojenských vzdušných síl, ktoré ho navrhlo. Mohli sme namietať, ale v danom prípade nebolo prečo. Aj ja som bol za Gagarina.

Niektorí sa však prihovárali za Germana Titova, ktorý bol napokon Gagarinovým náhradníkom a letel štyri mesiace po ňom.
Bol to tiež veľmi dobrý kandidát. Veľa sa o ňom diskutovalo. Nakoniec však padlo rozhodnutie, že Titov bude druhý. A ak Gagarin zostane nažive, Titov mal dokázať, že do kozmu posielame nielen pokusného králika, ale že tam človek môže aj samostatne pracovať. Titov to dokázal počas nasledujúceho letu, ktorý už trval nie pol druha hodiny, ale celý deň. Jemu sme už dovolili, aby vzal do vlastných rúk riadenie. Gagarin to mal zakázané. Povedali sme mu: "Ničoho sa nedotýkaj, loď sa nepokúšaj riadiť, iba ak by sme ti to zo Zeme priamo prikázali.”

Gagarinovi ste menej dôverovali, ako Titovovi?
Nešlo o to, že by sme mu nedôverovali. Naopak, plne sme mu verili. Všetko to však súviselo s tým, že sme vstupovali do neznáma. Psychológovia nás varovali, že človeku tam hore môže "preskočiť”. Preto štátna komisia trvala na tom, aby prístup k ručnému riadeniu lode bol zabezpečený číselnou kódovou zámkou. Gagarin tento kód dostal pred štartom zapečatený v obálke. Vychádzalo sa z toho, že ak dokáže zo zložky s inštrukciami vybrať príslušnú obálku, rozpečatiť ju, prečítať kód a navoliť ho, tak sa nepomiatol, zachoval si zdravý rozum a možno mu zveriť manuálne pilotovanie lode. Pravda, po úspešnom návrate Gagarina sa až dvaja konštruktéri priznali, že mu pred štartom tajný kód pre istotu prezradili.

Prečo Gagarin tvrdil, že sa na Zem vrátil v pristávacom module, hoci v skutočnosti sa v súlade s letovým plánom katapultoval a pristál samostatne na padáku?
Gagarin za to nemôže, tak mu to prikázali. Vedel, že pristane oddelene, nie v pristávacom module, ale v kresle katapultovanom z pristávacieho modulu. Rozhodli sme o tom my, lebo sme nedokázali zaručiť, že v pristávacom module prežije bez úhony. Pre každý prípad sme sa rozhodli pre katapult a padák. Kreslo sa pri zostupe odpálilo a on pristál tak, ako bol zvyknutý pri parašutistických zoskokoch. Tých mal za sebou veľa. Utajovanie súviselo so strachom, že Medzinárodná letecká federácia neuzná Gagarinov let za rekord. Nakoniec sa ukázalo, že to boli neopodstatnené obavy. A zahmlievanie sa nám vypomstilo. Vznikli rôzne fámy.

Napríklad, že Gagarin nebol prvý, a tragický let jeho predchodcov vraj Sovietsky zväz utajil…
Zodpovedne môžem vyhlásiť, že je to absolútny nezmysel. Pravda je taká, že v rámci programu s ľudskou posádkou sme pred Gagarinom uskutočnili iba dva bezpilotné lety, keď na mieste vyhradenom pre kozmonauta bola figurína. Volali sme ju Ivan Ivanyč, ale nebol to živý človek.

Ako obstál prvý kozmonaut v skúške slávou?
Bol to chlapík, jeden z mála, ktorých sláva nepokazila. Zostal prirodzený, prístupný a pracovitý. Musel chodiť po celom svete, všade bol v centre pozornosti, išiel doslova na doraz. Ale nijako ho to nezmenilo. Najlepšie som si to uvedomil po pohrebe Koroľova, keď sme s kozmonautmi skončili u mňa doma. Sedeli sme, popíjali, spomínali. Pozeral som sa na tých chlapcov, a hoci všetci boli dobrí, Gagarin medzi nimi vynikal akousi vnútornou silou.

Bol nešťastný z toho, že ho nepustili znova do vesmíru?
Nezakázali mu to ihneď. Mal letieť. No po smrti Vladimira Komarova, ktorému v apríli 1967 pri osudnom lete Sojuzu-1 robil náhradníka, mu najvyššie vedenie krajiny nechcelo dať súhlas. Padlo rozhodnutie, že prvého kozmonauta sveta už viac neslobodno nikam pustiť, s jeho životom sa nesmie hazardovať. Do vesmíru ho pustiť nechceli, ale lietanie v stíhačke mu, žiaľ, nezakázali. Bola to tragická hlúposť. Gagarin sám trval na tom, že nemôže šéfovať príprave na kozmické lety, ak sám nebude lietať aspoň na stíhačkách. Bola to možno jeho chyba, ale dnes je už neskoro, vyčítať mu to.

Myslíte si, že sa niekedy vyjasní, prečo zomrel?
Viac ako sa vie dnes, sa už svet nedozvie. Verzií je veľa.

A aká je ta vaša?
Podľa mňa vinu treba hľadať nie v technike, ale v situácii, ktorá bola počas letu v ten osudný marcový deň roku 1968, keď sa Gagarin s inštruktorom Vladimirom Serioginom vydali v stíhačke MiG-15 na rutinný cvičný let. Určite zohral svoju úlohu ľudský faktor. Keď sme Gagarinovi nezverili riadenie prvej kozmickej lode, zhodli sme sa, že zodpovednosť patrí nám inžinierom. Za jeho život sme ručili my. Pri cvičnom lete v stíhačke bola situácia iná. Na vine nebolo lietadlo, ale posádka, ktorá ho pilotovala, a zrejme sa dopustila nejakej chyby. Ja sa prikláňam k verzii, že zhoda viacerých okolností viedla k tomu, že posádka Seriogin-Gagarin v posledných okamihoch nechápala dostatočne, čo sa s lietadlom deje a kde sa nachádza. Dopustili sa chyby pri pilotovaní, ktorá viedla ku katastrofe. Také tragédie sa pri stíhačkách stávajú pomerne často.

Ako by pokračovala Gagarinova kariéra, keby ju neprerušila predčasná smrť už vo veku 34 rokov?
Mohol byť veľmi vplyvný človek. Pôsobil by vo vedení kozmonautiky, možno aj v nejakej vysokej štátnej funkcii. Cítil veľkú zodpovednosť za to, že osud z neho spravil prvého kozmonauta. Chcel to odpracovať.

Z niekdajšieho gagarinovského kultu v dnešnom Rusku, zdá sa, veľa nezostalo. V ankete, v ktorej milióny Rusov svojimi hlasmi vyberali najväčšie historické postavy, sa nedostal ani medzi dvanásť finalistov. Prečo?
Dnešné Rusko, to už je iná téma. Gagarina sa to netýka. Gagarin by sa len ťažko zaradil do elity súčasného Ruska. Hodnoty, ktoré ona vyznáva, mu boli cudzie. A to, čo si cenil on, zase máločo hovorí dnešnému výkvetu spoločnosti.

**Boris Čertok (99)
**
Ako jeden z tvorcov sovietskej raketovo-kozmickej techniky dve desaťročia pracoval po boku legendárneho Sergeja Koroľova, isté obdobie aj ako zástupca šéfkonštruktéra. Dodnes je hlavným vedeckým konzultantom Raketovo-kozmickej korporácie Energia, ako uznávaný akademik vystupuje na odborných fórach s dlhodobými víziami rozvoja kozmonautiky. Vydal štvorzväzkové memoáre Rakety a ľudia.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
32,99
Elite ružová hortenzia a biele margaretky

Elite ružová hortenzia a biele margaretky

199,99
Amore červené ruže Grand

Amore červené ruže Grand

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk