K šoku z rozsudku sa priznala premiérka i prezident. Pri veľkoplošnej obrazovke v centre Záhrebu, kde tisíce ľudí sledovali priamy prenos z Haagu, mnohí plakali a rečníci burcovali dav heslami o tom, že vojna pokračuje. V prímorskom Zadare, neďaleko Gotovinovho rodiska, vojnový veterán v návale zlosti holou rukou rozbil výklad a črepinami si do krvi rezal telo. Vysoký trest pre generála, ktorého Chorváti uctievajú ako národného hrdinu, zaskočil aj moderátorku verejnoprávnej televízie. Tá do éteru vypustila nadávku „jebiga“.
Jeho ostro rezané črty poznajú aj slovenskí dovolenkári. Videli ich na dalmátskych námestiach na oslavných plagátoch s nápisom ANTE GOTOVINA HEROJ. Cestou na Jadran si však mohli všimnúť aj vypálené domy, ktoré chorvátske jednotky pod jeho velením nechávali za sebou pri vytláčaní Srbov z oblasti okolo mesta Knin.
Tribunál uznal Gotovinu vinným z prenasledovania, núteného odsunu, rabovania, zlovoľného ničenia miest a dedín, vrážd, neľudského postupu a krutého zaobchádzania. Tieto zločiny síce osobne nespáchal, bol však ako najvyšší veliteľ za svoje jednotky priamo zodpovedný. Obvinenia zo zločinov proti ľudskosti ho súd zbavil, z prokuratúrou navrhovaných 27 rokov väzenia preto tri roky ubral. Po odrátaní päť a pol roka, ktoré strávil vo vyšetrovacej väzbe a s perspektívou, že po odpykaní dvoch tretín trestu môže požiadať o odpustenie zvyšku, by tak o desať rokov mohol byť na slobode.
Obhajcovia Gotovinu a spolu s ním súdeného bývalého veliteľa špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra Mladena Markača, ktorému tribunál vyrubil 18 rokov, však už oznámili, že sa odvolajú. Tretieho chorvátskeho generála, bývalého námestníka ministra obrany Ivana Čermaka, súd zbavil obvinení.
Gotovinovi a Markačovi priťažilo to, že sa v júli 1995 zúčastnili na porade politického a vojenského vedenia štátu na ostrove Brioni, kde sa pod vedením prvého prezidenta nezávislého Chorvátska Franja Tudjmana rozhodlo o spustení operácie Búrka. Túto poradu tribunál uznal za spoločný zločinecký podnik zameraný za vyhnanie Srbov z Chorvátska, a to nielen ozbrojencov, ale aj civilistov. Celkovo ich po Búrke, pri ktorej bolo podľa obžaloby zabitých 324 srbských civilistov i zajatcov a vypálených tisíce domov, z dobytej odštiepeneckej oblasti Krajina utieklo do Bosny a Srbska takmer dvestotisíc.
Piatkový rozsudok šokoval Záhreb nielen preto, že v Haagu prvý raz padli tresty za vojnu, ktorú Chorváti označujú za oslobodzovaciu, ale aj preto, že tribunál spochybnil legitimitu ich postupu pri prevzatí kontroly nad celým územím krajiny. Z rozsudku jasne vyplýva, že keby žili, tak by sa za vojnové zločiny museli zodpovedať aj „otec zakladateľ“ nezávislého Chorvátska Tudjman i jeho ministri obrany, vnútra a náčelníci generálneho štábu. Premiérka Jadranka Kosorová odsúdila ako neprijateľné označenie oslobodzovania Chorvátska za účasť na spoločnom zločineckom podniku. „V živote jednotlivcov aj národa sú okamihy, ktoré je ťažké prijať. Náš postoj k charakteru operácie Búrka je úplne jasný. Bola to legitímna operácia s cieľom oslobodenia oblasti,“ vyhlásila podľa agentúry Hina.
Vládu premiérky Kosorovej stavia tvrdý rozsudok Haagu do ťažkej situácie. Ju i jej predchodcu Iva Sanadera mnohí Chorváti obviňujú zo zrady Gotovinu. Medzinárodným tribunálom stíhaný generál sa totiž dlho skrýval pred spravodlivosťou, a chorvátske tajné služby umožnili jeho zatknutie na Kanárskych ostrovoch až po tom, čo Brusel jeho vydaním do Haagu podmienil začatie prístupových rokovaní. Tie by chorvátska vláda chcela uzavrieť do konca tohto polroku. Spochybňovanie haagskeho rozsudku, ako aj prípadné násilné protesty by tento cieľ mohli ohroziť.
Na druhej strane tvrdý trest Gotovinovi môže ešte viac posilniť euroskeptické nálady v krajine. Veď Chorvátsko už dávnejšie zaplavili plagáty s nápisom „NEPLAČAJTE GOTOVINOM ULAZNICU ZA EU!“. Heslo, vyzývajúce neplatiť za vstupenku do EÚ, obsahuje slovnú hračku. Gotovina totiž po chorvátsky znamená hotovosť.