Srbi dolapili generála Ratka Mladiča

, 26.05.2011 12:50, aktualizované: 22:39
Ratko Mladič
Generál Ratko Mladič. Autor:

Srbská polícia pred niekoľkými hodinami zadržala veliteľa armády bosnianskych Srbov Ratka Mladiča, obvineného z vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii. Potvrdil to srbský prezident Boris Tadič.

„Mladič bol zadržaný na území Srbska v štvrtok skoro ráno,“ povedal Tadič na tlačovej konferencii. „Proces jeho vydania Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) sa už začal,“ dodal.

Vydanie Mladiča do Haagu potrvá najviac sedem dní

Proces vydania zadržaného bosnianskosrbského generála Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) by mal trvať maximálne sedem dní. Vo štvrtok to vyhlásil srbský prokurátor Bruno Vekarič. Dĺžka procesu podľa neho závisí od toho, či sa Mladič voči rozhodnutiu vydať ho do Haagu odvolá.

Podľa srbských zákonov musí Mladič najprv predstúpiť pred špeciálny súd pre vojnové zločiny. Potom absolvuje lekársku prehliadku. Následne mu vyšetrujúci sudca prečíta vznesené obvinenia a rozhodne, či zostane vo väzbe, kým špeciálny súd nerozhodne o jeho vydaní do Haagu. Voči rozhodnutiu súdu sa môže obvinený odvolať. Konečné rozhodnutie o vydaní musí podpísať minister spravodlivosti. Ak by súd rozhodol okamžite a Mladič sa neodvolal, v lietadle do Haagu by mohol byť už o niekoľko hodín.

„Som veľmi hrdý na prácu, ktorú odviedli bezpečnostné sily,“ vyhlásil Tadič. Ešte počas mandátu terajšej vlády (teda do jari budúceho roka) musia počítať so zadržaním aj všetci zostávajúci vojnoví zločinci, dodal.

„Srbsko tým pozdvihlo svoju morálnu hodnovernosť v zahraničí na vyššiu úroveň,“ zdôraznil. Naznačil, že Belehrad teraz za svoju snahu očakáva bezproblémové prijatie do Európskej únie. „Dúfam, že teraz budú pre nás dvere do EÚ otvorené,“ povedal podľa agentúry DPA.

Tadič ale odmietol uviesť bližšie podrobnosti o zásahu zvláštnej jednotky, ktorý viedol k Mladičovu zatknutiu. Zdôraznil, že tieto informácie zverejnia neskôr samotné bezpečnostné sily. Zadržanie tiež označil za „dôležité pre zmierenie na celom Balkáne“. Srbsko tým podľa neho uzatvára jednu kapitolu svojich dejín a oslobodzuje sa tak od veľkej záťaže.

Zatknutie bosnianskosrbského generála ocenil vzápätí aj generálny prokurátor ICTY Serge Brammertza. „Srbsko zadržaním Mladiča splnilo jeden zo svojich medzinárodných záväzkov,“ povedal agentúre AFP. „Je to veľmi dôležité hlavne pre pozostalých po jeho obetiach,“ dodal.

Na amatérskej snímke bývalý bosnianskosrbský...
Na amatérskej snímke bývalý bosnianskosrbský generál Ratko Mladič v bejzbalovej čiapke s policajnou eskortou prichádza na súd v Belehrade. Autor: TASR, AP

**Pri zatýkaní nekládol odpor **

Mladiča zadržali na základe anonymného udania v obci Lazarev neďaleko Zrenjaninu na severe krajiny. Mladič mal pri sebe dve pištole, ale pri zatýkaní nekládol odpor a „spolupracoval“, povedal podľa agentúry AP minister pre spoluprácu s tribunálom OSN Raši Ljajić.

Nemal fúzy ani bradu, no vraj značne zostarol. Pri zatknutí sa vydával za Milorada Komadiča. „Mladič vyzeral ako starec. Jeden by okolo neho prešiel bez povšimnutia,“ vyhlásil minister pre spoluprácu s tribunálom OSN Raši Ljajić. „Bol bledý, čo by mohlo znamenať, že ten dom opúšťal zriedkakedy. Obyvatelia Lazareva reportérom povedali, že nikoho menom Komadič v dedine nepoznali. Všimli si len, že ráno prišla polícia "do domu Mladiča“, ktorý je pravdepodobne príbuzným podozrivého vojnového zločinca.

 Mladičovi už odobrali vzorky DNA, pričom analýza by mala byť ukončená o tri dni.

Večer bol v Belehradu predvedený pred vyšetrujúceho sudcu, ktorý ale musel výsluch kvôli jeho „zlému fyzickému stavu“ odročiť na piatok. Zo zverejnených snímkov z budovy súdu sú viditeľné prošedivelé vlasy.

Otázky vyvoláva zdravotný stav Mladiča. Srbská televízna a rozhlasová stanica B92 uviedla, že mu bola amputovaná jedna ruka, zrejme následkom mozgovej mŕtvice. Či skutočne prišiel o ruku, nebolo zatiaľ potvrdené. Ďalšie média informovali, že má končatinu paralyzovanú. Rovnako vraj nemá vlasy, vyzerá staro a strhane.

B92 hovorilo s bezpečnostným expertom Zoranom Dragišičom, podľa ktorého srbské úrady už dlhšie vedeli, kde sa Mladič skrýva, no čakali na „vhodný politický moment na jeho zadržanie“. Dragišič je presvedčený, že tajná služba Mladiča sledovala a musela poznať miesto generálovho pobytu.

Belehrad mal na jeho zatknutí záujem, pretože Európska únia kladie ako jednu z podmienok prijatia Srbska do EÚ odovzdanie Mladiča medzi­národnému súdu.

Ratka Mladiča Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) obžaloval okrem iného z genocídy a zo spoluúčasti na nej, z perzekúcie na základe politických, rasových a náboženských dôvodov, či z vyhladzovania a vrážd bosnianskych Moslimov, Chorvátov a iných nesrbských obyvateľov počas vojenských útokov. Obžalovaný je aj z vojnového zločinu brania rukojemníka, ktorého sa mal dopustiť, keď zajal viac ako dvesto príslušníkov mierových síl OSN a vojenských pozorovateľov.

Genocídy sa mal podľa obžaloby dopustiť zámernou likvidáciou časti bosniansko-moslimských národnostných či náboženských skupín v niektorých oblastiach Bosny a Hercegoviny, napríklad v Banja Luke, Prijedore, Ključi či v Srebrenici.

Srbi už v roku 2008 zadržali tiež dlho hľadaného politického predáka bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. To­ho mrzí, že generál jeho armády Mladič stratil vo štvrtok slobodu. Karadžič to povedal svojmu právnikovi Petrovi Robinsonovi. Okrem smútku Karadžič podľa neho vyjadril aj nádej, že spolu s Mladičom dokážu odhaliť pravdu o tom, čo sa stalo v Bosne.

Ratko Mladič – jeden zo symbolov krvavého rozpadu Juhoslávie

Niekdajší vrchný veliteľ bosnianskosrbskej armády Ratko Mladič (69) je považovaný za jedného z hlavných aktérov krvavých etnických čistiek, ktoré v 90. rokoch sprevádzali rozpad Juhoslávie. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu Mladiča viní z toho, že na nesrbskom obyvateľstve Bosny a Hercegoviny spáchal množstvo vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vrátane toho najvážnejšieho, teda genocídy. Napriek tomu časť Srbov nevidí v Mladičovi zločinca a „bosnianskeho mäsiara“, ale vlastenca a národného hrdinu.

Už v júli 1995 Haag proti Mladičovi oficiálne vzniesol obvinenie. Od jesene 2001, keď bol ICTY vydaný srbský exprezident Slobodan Miloševič, sa Mladič skrýval. V roku 2001 bol podľa telefonického rozhovoru lokalizovaný v oblasti Valjeva neďaleko hraníc s Bosnou. Od roku 2002 už jeho stopu nikto nezachytil a akoby sa po ňom zľahla zem. Tento rok v apríli Mladičova manželka Bosiljka na súde v Belehrade naznačovala, že jej muž je už zrejme mŕtvy. Tvrdila, že v čase, keď sa skrýval sa pred políciou, prežil tri infarkty a nezaobišiel sa bez lekárskej pomoci.

S Mladičovým pôsobením na čele bosnianskosrbskej armády sa spája najväčší masaker civilistov od konca druhej svetovej vojny, ktorý sa stal v polovici júla 1995 v takzvanej bezpečnej zóne OSN v Srebrenici. Mladičove jednotky oblasť chránenú nedostatočne vyzbrojenými vojakmi OSN dobyli a prítomných mužov – pod zámienkou, že hľadajú vojnových zločincov – odviezli na niekoľko miest a popravili ich. Počet moslimských obetí sa odhaduje na 8000.

Mladič sa narodil 12. marca 1942 v Božinovići na juhovýchode Bosny. Na konci druhej svetovej vojny zabili jeho otca príslušníci jednotiek chorvátskych fašistov (ustašovcov). Možno práve tento zážitok prispel k tomu, že Mladič neskôr prejavoval voči Nesrbom fanatickú nenávisť, ktorá viedla až k špekuláciám o jeho duševnom zdraví. Po absolvovaní strednej vojenskej školy a belehradskej vojenskej akadémie nastúpil Mladič v polovici šesťdesiatych rokov ako čatár v tankovej jednotke dislokovanej v Macedónsku. Ako dôstojník pôsobil dlhší čas aj v juhosrbskom Kosove.

Na začiatku deväťdesiatych rokov v sebe niekdajší horlivý stúpenec Titovej komunistickej Juhoslávie objavil pravoverného Srba a zapáleného propagátora myšlienky zjednotenia všetkých Srbov v jednom štáte. Názorový obrat mu spolu s povesťou schopného veliteľa pomohol k rýchlej vojenskej kariére.

V roku 1990 bol Mladič prevelený z Kosova do chorvátskeho Kninu, kde sa v hodnosti plukovníka stal veliteľom armádneho zboru Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA). V bojoch s chorvátskymi oddielmi sa osvedčil ako inteligentný veliteľ, ale človek bez akýchkoľvek zábran. V máji 1992 prišlo povýšenie na generála a vymenovanie za veliteľa JNA na území Bosny a Hercegoviny. Vzápätí však boli federálne jednotky z Bosny oficiálne stiahnuté a Mladič sa ujal velenia ozbrojených síl bosnianskych Srbov.

Vrchným veliteľom novovzniknutej bosnianskosrbskej armády bol Mladič menovaný v máji 1993. Pre bosnianskych Srbov bol vzorom vlastenca, jeho vojaci ho zbožňovali. Počas ťaženia získal renomé človeka, ktorý sa v mene idey Veľkého Srbska nezastaví pred ničím, nevynímajúc etnické čistky, ostreľovanie civilných obydlí, znásilňovanie či zriaďovanie koncentračných táborov. Armáda, ktorej velil, dokázala obsadiť takmer tri štvrtiny bosnianskeho územia. Svoj cieľ, teda dobytie celej Bosny, však nakoniec nedosiahol. V novembri 1995 vojnu ukončila daytonská mierová dohoda a o rok neskôr Mladiča odvolali z čela armády.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk