Odkiaľ pochádza baktéria E.coli? Je to teroristický útok, myslia si Nemci

Je to otázka, ktorú si v Nemecku kladie snáď každý: Odkiaľ pochádza baktéria EHEC? Potom, čo sa ukázalo, že zdrojom nákazy nie sú španielske uhorky, pokračujú dohady, píše agentúra DPA.

04.06.2011 07:00
EHEC, baktéria, E.coli Foto:
Na snímke kmene baktérii E.coli.
debata (34)

Zatiaľ čo vedci pátrajú po pôvode črevnej baktérie, prispieva existujúca neistota ku spriadaniu sprisahaneckých teórií: Mohlo by ísť o teroristický útok biologickými zbraňami, pýtajú sa ľudia na internete a rozširujú svojrázne správy, ktoré úrady okamžite popierajú.

„Spolkové ministerstvo vnútra s teroristickým útokom pomocou EHEC počítalo už v roku 2006,“ píše sa napríklad na internete. Alebo: „Nemecká spravodajská služba vo veci EHEC vyšetruje v Paríži.“ Ukázať na podozrivých je jednoduché. Len nedávno bol zabitý Usama bin Ládin, takže by EHEC mohlo byť pomstou fanatických islamistov. Tento takzvaný „fekálny džihád“ je ale len jednou z mnohých podobných teórií.

Zatiaľ čo je zrejmé, že takéto dohady sú nepodložené, špekulujú aj vedci o tom, či mohol niekto EHEC vypustiť zámerne. Kým sa nepodarí nájsť zdroj, „nedá sa vylúčiť ani veľmi nepravdepodobná, ale teoreticky mysliteľná možnosť, že niekto baktérie vypustil zámerne,“ napísal v novinách Tagesspiegel uznávaný mikrobiológ Alexander Kekulu z univerzity v Halle. DPA zároveň pripomína, že v Česku sa o rozruch postaral minister poľnohospodárstva Ivan Fuksa so svojou teóriou, že niekto mohol zeleninu otráviť v sklade, čo by podľa neho „bolo na hranici teroristického útoku“.

Oficiálne miesta však úvahy o útokoch jednoznačne odmietajú: „Nič neukazuje na bioteroristické pozadie (prípadu),“ vyhlásil hovorca nemeckého ministerstva vnútra. Neuskutočnila sa ani žiadna „tajná schôdzka“ v Paríži, ktorej by sa zúčastnila nemecká tajná služba. Tiež zo Spolkového úradu pre bezpečnosť potravín znie: „Nemáme žiadny náznak, že ide o útok.“

Táto ubezpečenia ale so zástancami sprisahaneckých teórii vôbec nepohnú. Dôvodov pre útok je podľa nich dostatok. Čo napríklad mäsový priemysel? Nečakal snáď po problémoch s BSE, skazeným mäsom a dioxínmi na okamih, keď nejaký škandál postihne producentov zeleniny? Podozrivý je tiež – ako už v prípade prasacej a vtáčej chrípky – farmaceutický priemysel, ktorý by si výrobou drahých liekov mohol prísť na veľké peniaze.

Aj v Španielsku, kde poľnohospodári kvôli „uhorkovému poplachu“ prišli o stovky miliónov eur, sa hľadajú vinníci. Podľa Ramóna Mampela z jedného zo španielskych poľnohospodárskych zväzov za všetko môžu konkurenti. „Som si istý, že sa za postojom Nemecka skrývajú iné záujmy. K nim môžu patriť napríklad dodávateľské zmluvy s Marokom alebo juhoamerickými štátmi.“ Rus Pavel Grudinin, šéf jedného z najväčších producentov zeleniny v krajine, má podobný názor. Podľa neho ide o obchodnú vojnu, na konci ktorej majú trh ovládať Turecko a Čína.

Niektorí za všetkým vidia jadrovú lobby. Podľa rakúskeho servera wahrexakten.at, ktorý sa bežne zaoberá napríklad otázkami o votrelcoch z vesmíru, sa jadrový priemysel zámerne snaží preniesť pozornosť k iným témam. V Nemecku sa totiž v posledných týždňoch o bu­dúcnosti jadrových elektrární diskutovalo a vláda nakoniec rozhodla o ukončení ich prevádzky do roku 2022.

Facebook X.com 34 debata chyba Newsletter